॥ नाट्यशास्त्रम् अध्याय २४ ॥
|| nāṭyaśāstram adhyāya 24 ||
॥ श्रीरस्तु ॥
|| śrīrastu ||
चतुर्विंशोऽध्यायः
caturviṃśo'dhyāyaḥ
समासतस्तु प्रकृतिस्त्रिविधा परिकीर्तिता । पुरुषाणामथ स्त्रीणामुत्तमाधममध्यमा ॥ १॥
samāsatastu prakṛtistrividhā parikīrtitā | puruṣāṇāmatha strīṇāmuttamādhamamadhyamā || 1||
जितेन्द्रिय ज्ञानवती नानाशिल्पविचक्षणा । दक्षिणाधमहालक्ष्या भीतानां परिसान्त्वनी ॥२॥
jitendriya jñānavatī nānāśilpavicakṣaṇā | dakṣiṇādhamahālakṣyā bhītānāṃ parisāntvanī ||2||
नानाशास्त्रार्थसम्पन्ना गाम्भीर्यौदार्यशालिनी । स्थैर्यत्यागगुणोपेता ज्ञेया प्रकृतिरुत्तमा ॥ ३॥
nānāśāstrārthasampannā gāmbhīryaudāryaśālinī | sthairyatyāgaguṇopetā jñeyā prakṛtiruttamā || 3||
लोकोपचारचतुरा शिल्पशास्त्रविशारदा । विज्ञानमाधुर्ययुता मध्यमा प्रकृतिः स्मृता ॥ ४॥
lokopacāracaturā śilpaśāstraviśāradā | vijñānamādhuryayutā madhyamā prakṛtiḥ smṛtā || 4||
रूक्षवाचोऽथ दुःशीलाः कुसत्त्वाः स्थूलबुद्धयः । क्रोधनाघातकाश्चैव मित्रघ्नाश्छिद्रमानिनः ॥ ५॥
rūkṣavāco'tha duḥśīlāḥ kusattvāḥ sthūlabuddhayaḥ | krodhanāghātakāścaiva mitraghnāśchidramāninaḥ || 5||
पिशुनास्तूद्धतैर्वाक्यैरकृतज्ञास्तथालसाः । मान्यामान्या विशेषज्ञा स्त्रीलोलाः कलहप्रियाः ॥ ६॥
piśunāstūddhatairvākyairakṛtajñāstathālasāḥ | mānyāmānyā viśeṣajñā strīlolāḥ kalahapriyāḥ || 6||
सूचकाः पापकर्माणः परद्रव्यापहारिणः । एभिर्दोषैस्तुसम्पन्ना भवन्तीहाधमा नराः ॥ ७॥
sūcakāḥ pāpakarmāṇaḥ paradravyāpahāriṇaḥ | ebhirdoṣaistusampannā bhavantīhādhamā narāḥ || 7||
एवं तु शीलतो नॄणां प्रकृतिस्त्रिविधा स्मृता । स्त्रीणां पुनश्च प्रकृतिं व्याख्यास्याम्यनुपूर्वशः ॥ ८॥
evaṃ tu śīlato nṝṇāṃ prakṛtistrividhā smṛtā | strīṇāṃ punaśca prakṛtiṃ vyākhyāsyāmyanupūrvaśaḥ || 8||
मृदुभाबा चाचपला स्मितभाषिण्यनिष्ठुरा । गुरूणां वचने दक्षा सलज्जा विनयान्विता ॥ ९॥
mṛdubhābā cācapalā smitabhāṣiṇyaniṣṭhurā | gurūṇāṃ vacane dakṣā salajjā vinayānvitā || 9||
रूपाभिजनमाधुर्यैर्गुणैः स्वाभाविकेर्युता । गाम्भीर्यधैर्यसम्पन्ना विज्ञेया प्रमदोत्तमा ॥ १०॥
rūpābhijanamādhuryairguṇaiḥ svābhāvikeryutā | gāmbhīryadhairyasampannā vijñeyā pramadottamā || 10||
नात्युत्कृष्टैरनिखिलैरेभिरेवान्विता गुणैः । अल्पदोषानुविद्धा च मध्यमा प्रकृतिः स्मृता ॥ ११॥
nātyutkṛṣṭairanikhilairebhirevānvitā guṇaiḥ | alpadoṣānuviddhā ca madhyamā prakṛtiḥ smṛtā || 11||
अधमा प्रकृतिर्या तु पुरुषाणां प्रकीर्तिता । विज्ञेया सैव नारीणामधमानां समासतः ॥ १२॥
adhamā prakṛtiryā tu puruṣāṇāṃ prakīrtitā | vijñeyā saiva nārīṇāmadhamānāṃ samāsataḥ || 12||
नपुंसकस्तु विज्ञेयः सङ्कीर्णोऽधम एव च । प्रेष्यादिरपि विज्ञेया सङ्कीर्णा प्रकृतिद्विजाः ॥ १३॥
napuṃsakastu vijñeyaḥ saṅkīrṇo'dhama eva ca | preṣyādirapi vijñeyā saṅkīrṇā prakṛtidvijāḥ || 13||
शकारश्च विटश्चैव ये चान्येप्येवमादयः । सङ्कीर्णास्तेऽपि विज्ञेया ह्यधमा नाटके बुधैः ॥ १४॥
śakāraśca viṭaścaiva ye cānyepyevamādayaḥ | saṅkīrṇāste'pi vijñeyā hyadhamā nāṭake budhaiḥ || 14||
एता ज्ञेयाः प्रकृतयः पुरुषस्त्रीनपुंसकैः । आसां तु सम्प्रवक्ष्यामि विधानं शीलसंश्रयम् ॥ १५॥
etā jñeyāḥ prakṛtayaḥ puruṣastrīnapuṃsakaiḥ | āsāṃ tu sampravakṣyāmi vidhānaṃ śīlasaṃśrayam || 15||
अत्र चत्वार एव स्युर्नायकाः परिकीर्तिताः । मध्यमोत्तमप्रकृतौ नानालक्षणलक्षिताः ॥ १६॥
atra catvāra eva syurnāyakāḥ parikīrtitāḥ | madhyamottamaprakṛtau nānālakṣaṇalakṣitāḥ || 16||
धीरोद्धता धीरललिता धीरोदात्तास्तथैव च । धीरप्रशान्तकाश्चैव नायकाः परिकीर्तिताः ॥ १७॥
dhīroddhatā dhīralalitā dhīrodāttāstathaiva ca | dhīrapraśāntakāścaiva nāyakāḥ parikīrtitāḥ || 17||
देवा धीरोद्धता ज्ञेयाः स्युर्धीरललिता नृपाः । सेनापतिरमात्यश्च धीरोदात्तौ प्रकीर्तितौ ॥ १८॥
devā dhīroddhatā jñeyāḥ syurdhīralalitā nṛpāḥ | senāpatiramātyaśca dhīrodāttau prakīrtitau || 18||
धीरप्रशान्ता विज्ञेया ब्राह्मणा वाणिजस्तथा । एतेषां तु पुनर्ज्ञेयाश्चत्वारस्तु विदूषकः ॥ १९॥
dhīrapraśāntā vijñeyā brāhmaṇā vāṇijastathā | eteṣāṃ tu punarjñeyāścatvārastu vidūṣakaḥ || 19||
लिङ्गी द्विजो राजजीवी शिष्यश्चेति यथाक्रमम् । देवक्षितिभृतामात्यब्राह्मणानां प्रयोजयेत् ॥ २०॥
liṅgī dvijo rājajīvī śiṣyaśceti yathākramam | devakṣitibhṛtāmātyabrāhmaṇānāṃ prayojayet || 20||
विप्रलम्भसुहृदोमी सङ्कथालापपेशलाः । व्यसनी प्राप्य दुःखं वा युज्यतेऽभ्युदयेन यः ॥ २१॥
vipralambhasuhṛdomī saṅkathālāpapeśalāḥ | vyasanī prāpya duḥkhaṃ vā yujyate'bhyudayena yaḥ || 21||
तथा पुरुषमाहुस्तं प्रधानं नायकं बुधाः । यत्रानेकस्य भवतो व्यसनाभ्युदयौ पुनः ॥ २२॥
tathā puruṣamāhustaṃ pradhānaṃ nāyakaṃ budhāḥ | yatrānekasya bhavato vyasanābhyudayau punaḥ || 22||
सपुष्टौ यत्र तौ स्यातां न भवेत्तत्र नायकः । दिव्या च नृपपत्नी च कुलस्त्री गणिका तथा ॥ २३॥
sapuṣṭau yatra tau syātāṃ na bhavettatra nāyakaḥ | divyā ca nṛpapatnī ca kulastrī gaṇikā tathā || 23||
एतास्तु नायिका ज्ञेय नानाप्रकृतिलक्षणाः । धीरा च ललिता च स्यादुदात्ता निभृता तथा ॥ २४॥
etāstu nāyikā jñeya nānāprakṛtilakṣaṇāḥ | dhīrā ca lalitā ca syādudāttā nibhṛtā tathā || 24||
दिव्या राजाङ्गनाश्चैव गुणैर्युक्ता भवन्ति हि । उदात्ता निभृता चैव भवेत्तु कुलजाङ्गना ॥ २५॥
divyā rājāṅganāścaiva guṇairyuktā bhavanti hi | udāttā nibhṛtā caiva bhavettu kulajāṅganā || 25||
ललिते चाभ्युदात्ते च गणिकाशिल्पकारिके । [प्रकृतीनां तु सर्वासामुपचाराद् द्विधा स्मृताः ॥ २६॥
lalite cābhyudātte ca gaṇikāśilpakārike | [prakṛtīnāṃ tu sarvāsāmupacārād dvidhā smṛtāḥ || 26||
बाह्यश्चाभ्यन्तरश्चैव तयोर्वक्ष्यामि लक्षणम् । तत्र राजोपचारो यो भवेदाभ्यन्तरो हि सः ॥ २७॥
bāhyaścābhyantaraścaiva tayorvakṣyāmi lakṣaṇam | tatra rājopacāro yo bhavedābhyantaro hi saḥ || 27||
ततो वाक्योपचारस्तु यस्य बाह्यः स उच्यते । अथ राजोपचारे च राज्ञामन्तःपुराश्रितम् ॥ २८॥
tato vākyopacārastu yasya bāhyaḥ sa ucyate | atha rājopacāre ca rājñāmantaḥpurāśritam || 28||
स्त्रीविभागं प्रवक्ष्यामि विभक्तमुपचारतः । ] राजोपचारं वक्ष्यामि ह्यन्तःपुरसमाश्रयम् ॥ २९॥
strīvibhāgaṃ pravakṣyāmi vibhaktamupacārataḥ | ] rājopacāraṃ vakṣyāmi hyantaḥpurasamāśrayam || 29||
महादेवी तथा देव्यः स्वामिन्यः स्थापिता अपि । भोगिन्यः शिल्पकारिण्यो नाटकीयाः सनर्तकाः ॥३०॥
mahādevī tathā devyaḥ svāminyaḥ sthāpitā api | bhoginyaḥ śilpakāriṇyo nāṭakīyāḥ sanartakāḥ ||30||
अनुचारिकाश्च विज्ञेयास्तथा च परिचारिकाः । तथा सञ्चारिकाश्चैव तथा प्रेषणकारिकाः ॥ ३१॥
anucārikāśca vijñeyāstathā ca paricārikāḥ | tathā sañcārikāścaiva tathā preṣaṇakārikāḥ || 31||
महत्तर्यः प्रतीहार्यः कुमार्यः स्थविरा अपि । आयुक्तिकाश्च नृपतेरयमन्तःपुरो जनः ॥ ३२॥
mahattaryaḥ pratīhāryaḥ kumāryaḥ sthavirā api | āyuktikāśca nṛpaterayamantaḥpuro janaḥ || 32||
अत्र मूर्धाभिषिक्ता या कुलशीलसमन्विता । गुणैर्युक्ता वयस्स्था च मध्यस्था क्रोधना तथा ॥ ३३॥
atra mūrdhābhiṣiktā yā kulaśīlasamanvitā | guṇairyuktā vayassthā ca madhyasthā krodhanā tathā || 33||
मुक्तेर्ष्या नृपशीलज्ञा सुखदुःखसहा समा । शान्तिस्वस्त्ययनैर्भर्तुस्सततं मङ्गलैषिणी ॥ ३४॥
mukterṣyā nṛpaśīlajñā sukhaduḥkhasahā samā | śāntisvastyayanairbhartussatataṃ maṅgalaiṣiṇī || 34||
शान्ता पतिव्रता धीरा अन्तःपुरहिते रता । एभिर्गुणैस्तु संयुक्ता महदेवीत्युदाहृता ॥ ३५॥
śāntā pativratā dhīrā antaḥpurahite ratā | ebhirguṇaistu saṃyuktā mahadevītyudāhṛtā || 35||
एभिरेव गुणैर्युक्तास्तत्संस्कारविवर्जिताः । गर्विताश्चातिसौभाग्याः पतिसम्भोगतत्पराः । ३६॥
ebhireva guṇairyuktāstatsaṃskāravivarjitāḥ | garvitāścātisaubhāgyāḥ patisambhogatatparāḥ | 36||
शुचिनित्योज्वलाकाराः पतिपक्षाभ्यसूयकाः । वयोरूपगुणाढ्या यास्ता देव्य इति भाषिताः ॥ ३७॥
śucinityojvalākārāḥ patipakṣābhyasūyakāḥ | vayorūpaguṇāḍhyā yāstā devya iti bhāṣitāḥ || 37||
सेनापतेरमात्यानां भृत्यानामथवा पुनः । भवेयुस्तनया यास्तु प्रतिसम्मानवर्जिताः ॥ ३८॥
senāpateramātyānāṃ bhṛtyānāmathavā punaḥ | bhaveyustanayā yāstu pratisammānavarjitāḥ || 38||
शीलरूपगुणैर्यास्तु सम्पन्ना नृपतेर्हिताः । स्वगुणैर्लब्धसम्माना स्वामिन्य इति ताः स्मृताः ॥ ३९॥
śīlarūpaguṇairyāstu sampannā nṛpaterhitāḥ | svaguṇairlabdhasammānā svāminya iti tāḥ smṛtāḥ || 39||
रूपयौवनशालिन्यः कर्कशा विभ्रमान्विताः । रतिसम्भोगकुशलाः प्रतिपक्षाभ्यसूयकाः ॥ ४०॥
rūpayauvanaśālinyaḥ karkaśā vibhramānvitāḥ | ratisambhogakuśalāḥ pratipakṣābhyasūyakāḥ || 40||
दक्षा भर्तुश्च चित्तज्ञा गन्धमाल्योज्वलास्सदा । नृपतेश्छन्दवर्तिन्यो न हीर्ष्यामानगर्विताः ॥ ४१॥
dakṣā bhartuśca cittajñā gandhamālyojvalāssadā | nṛpateśchandavartinyo na hīrṣyāmānagarvitāḥ || 41||
उत्थिताश्च प्रमत्ताश्च त्यक्तालस्या न निष्ठुराः । मान्यामान्यविशेषज्ञाः स्थापिता इति ताः स्मृताः ॥ ४२॥
utthitāśca pramattāśca tyaktālasyā na niṣṭhurāḥ | mānyāmānyaviśeṣajñāḥ sthāpitā iti tāḥ smṛtāḥ || 42||
कुलशीललब्धपूजामृदवो नातिचोद्भटाः । मध्यस्था निभृताः क्षान्ता भोगिन्य इति ताः स्मृताः ॥ ४३॥
kulaśīlalabdhapūjāmṛdavo nāticodbhaṭāḥ | madhyasthā nibhṛtāḥ kṣāntā bhoginya iti tāḥ smṛtāḥ || 43||
नानाकलाविशेषज्ञा नानाशिल्पविचक्षणाः । गन्धपुष्पविभागज्ञा लेख्यालेख्यविकल्पिकाः ॥ ४४॥
nānākalāviśeṣajñā nānāśilpavicakṣaṇāḥ | gandhapuṣpavibhāgajñā lekhyālekhyavikalpikāḥ || 44||
शयनासनभागज्ञाश्चतुरा मधुरास्तथा । दक्षाः सौम्याः स्फुटाः श्लिष्ठा निभृताः शिल्पकारिकाः ॥ ४५॥
śayanāsanabhāgajñāścaturā madhurāstathā | dakṣāḥ saumyāḥ sphuṭāḥ śliṣṭhā nibhṛtāḥ śilpakārikāḥ || 45||
ग्रहमोक्षलयज्ञा या रसभावविकल्पिकाः । चतुरानाट्यकुशलाश्चोहापोहविचक्षणाः ॥ ४६॥
grahamokṣalayajñā yā rasabhāvavikalpikāḥ | caturānāṭyakuśalāścohāpohavicakṣaṇāḥ || 46||
रूपयौवनसम्पन्ना नाटकीयास्तु ताः स्मृताः । हेलाभावविशेषाढ्या सत्वेनाभिनयेन च । ४७॥
rūpayauvanasampannā nāṭakīyāstu tāḥ smṛtāḥ | helābhāvaviśeṣāḍhyā satvenābhinayena ca | 47||
माधुर्येन च सम्पन्ना ह्यातोद्यकुशला तथा । अङ्गप्रत्यङ्गसम्पन्ना चतुष्षष्ठिकलान्विता ॥ ४८॥
mādhuryena ca sampannā hyātodyakuśalā tathā | aṅgapratyaṅgasampannā catuṣṣaṣṭhikalānvitā || 48||
चतुराः प्रश्नयोपेताः स्त्रीदोषैश्च विवर्जिताः । सदा प्रगल्भा च तथा त्यक्तालस्या जितश्रमा ॥ ४९॥
caturāḥ praśnayopetāḥ strīdoṣaiśca vivarjitāḥ | sadā pragalbhā ca tathā tyaktālasyā jitaśramā || 49||
नानाशिल्पप्रयोगज्ञा नृत्तगीतविचक्षणा । अथ रूपगुणौदार्यधैर्यसौभाग्यशीलसम्पन्ना ॥ ५०॥
nānāśilpaprayogajñā nṛttagītavicakṣaṇā | atha rūpaguṇaudāryadhairyasaubhāgyaśīlasampannā || 50||
पेशलमधुरस्निग्धानुनादिकलचित्रकण्ठा च । समागतासु नारीषु रूपयौवनकन्तिभिः ॥ ५१॥
peśalamadhurasnigdhānunādikalacitrakaṇṭhā ca | samāgatāsu nārīṣu rūpayauvanakantibhiḥ || 51||
न दृश्यते गुणैर्स्तुल्या यस्याः सा नर्तकी स्मृता । सर्वावस्थोपचारेषु या न मुञ्चति पर्थिवम्। ॥ ५२॥
na dṛśyate guṇairstulyā yasyāḥ sā nartakī smṛtā | sarvāvasthopacāreṣu yā na muñcati parthivam| || 52||
विज्ञेया दक्षिणा दक्षा नाट्यज्ञैरनुचारिका । शय्यापाली छत्रधारी तथा व्यजनधारिणी ॥ ५३॥
vijñeyā dakṣiṇā dakṣā nāṭyajñairanucārikā | śayyāpālī chatradhārī tathā vyajanadhāriṇī || 53||
संवाहिका गन्धयोक्त्री तथा चैव प्रसाधिका । तथाभरणयोक्त्री च माल्यसंयोजिका तथा ॥ ५४॥
saṃvāhikā gandhayoktrī tathā caiva prasādhikā | tathābharaṇayoktrī ca mālyasaṃyojikā tathā || 54||
एवं विधा भवेयुर्याः ता ज्ञेयाः परिचारिकाः । नानाकक्ष्या विचारिण्यः तथोअपवनसञ्चराः ॥ ५५॥
evaṃ vidhā bhaveyuryāḥ tā jñeyāḥ paricārikāḥ | nānākakṣyā vicāriṇyaḥ tathoapavanasañcarāḥ || 55||
देवतायतनक्रीडा प्रासादपरिचारिकाः । यामकिन्यस्तथा चैव याश्चैवं लक्षणाः स्त्रियः ॥ ५६॥
devatāyatanakrīḍā prāsādaparicārikāḥ | yāmakinyastathā caiva yāścaivaṃ lakṣaṇāḥ striyaḥ || 56||
सञ्चारिकास्तु विज्ञेया नाट्यज्ञैः समुदाहृताः । प्रेषणेऽकामसंयुक्ते गुह्यागुह्यसमुत्थिते ॥ ५७॥
sañcārikāstu vijñeyā nāṭyajñaiḥ samudāhṛtāḥ | preṣaṇe'kāmasaṃyukte guhyāguhyasamutthite || 57||
नृपैर्यास्तु नियुज्यन्ते ताः ज्ञेयाः परिचारिकाः । सर्वान्तःपुररक्षासु स्तुतिस्वस्त्ययनेन च ॥ ५८॥
nṛpairyāstu niyujyante tāḥ jñeyāḥ paricārikāḥ | sarvāntaḥpurarakṣāsu stutisvastyayanena ca || 58||
या वृद्धिमभिनन्दन्ति ता विज्ञेया महत्तराः । सन्धिविग्रहसम्बद्धनानाचारसमुत्थितम् ॥ ५९॥
yā vṛddhimabhinandanti tā vijñeyā mahattarāḥ | sandhivigrahasambaddhanānācārasamutthitam || 59||
निवेदयन्ति याः कार्यं प्रतिहार्यस्तु ताः स्मृताः । अप्राप्तरससम्भोगा न सम्भ्रान्ता न चोद्भटाः ॥ ६०॥
nivedayanti yāḥ kāryaṃ pratihāryastu tāḥ smṛtāḥ | aprāptarasasambhogā na sambhrāntā na codbhaṭāḥ || 60||
निभृताश्च सलज्जाश्च कुमार्यो बालिकाः स्मृताः । पुर्वराजनयज्ञा याः पुर्वराजाभिपूजिताः ॥ ६१॥
nibhṛtāśca salajjāśca kumāryo bālikāḥ smṛtāḥ | purvarājanayajñā yāḥ purvarājābhipūjitāḥ || 61||
पुर्वराजानुचरितास्ता वृद्धा इति सुज्ञिताः । भाण्डागारेष्वधिकृताश्चायुधाधिकृतास्तथा ॥ ६२॥
purvarājānucaritāstā vṛddhā iti sujñitāḥ | bhāṇḍāgāreṣvadhikṛtāścāyudhādhikṛtāstathā || 62||
फलमूलौषधीनां च तथा चैवान्ववेक्षकी । गन्धाभरणवस्त्राणां माल्यानां चैव चिन्तिका ॥ ६३॥
phalamūlauṣadhīnāṃ ca tathā caivānvavekṣakī | gandhābharaṇavastrāṇāṃ mālyānāṃ caiva cintikā || 63||
बह्वाश्रये तथा युक्ता ज्ञेया ह्यायुक्तिकास्तु ताः । इत्यन्तःपुरचारिण्यः स्त्रियः प्रोक्ता समासतः ॥ ६४॥
bahvāśraye tathā yuktā jñeyā hyāyuktikāstu tāḥ | ityantaḥpuracāriṇyaḥ striyaḥ proktā samāsataḥ || 64||
विशेषणविशेषेण तासां वक्ष्यामि वै द्विजाः । अनुरक्ताश्च भक्ताश्च नानापार्श्वसमुत्थिताः ॥ ६५॥
viśeṣaṇaviśeṣeṇa tāsāṃ vakṣyāmi vai dvijāḥ | anuraktāśca bhaktāśca nānāpārśvasamutthitāḥ || 65||
या नियुक्ता नियोगेषु कार्येषु विविधेषु च । न चोद्भटा असम्भ्रान्ता न लुब्धा नापि निष्ठुराः ॥ ६६॥
yā niyuktā niyogeṣu kāryeṣu vividheṣu ca | na codbhaṭā asambhrāntā na lubdhā nāpi niṣṭhurāḥ || 66||
दान्ताः क्षान्ताः प्रसन्नाश्च जितक्रोधा जितेन्द्रियाः । अकामा लोभडीनाश्च स्त्रीदोषैश्च विवर्जिताः ॥ ६७॥
dāntāḥ kṣāntāḥ prasannāśca jitakrodhā jitendriyāḥ | akāmā lobhaḍīnāśca strīdoṣaiśca vivarjitāḥ || 67||
सा त्वन्तःपुरसञ्चारे योज्या पार्थिववेश्मनि । कारुकाः कञ्चुकीयाश्च तथा वर्षवराः पुनः ॥ ६८॥
sā tvantaḥpurasañcāre yojyā pārthivaveśmani | kārukāḥ kañcukīyāśca tathā varṣavarāḥ punaḥ || 68||
औपस्थायिकनिर्मुण्डा स्त्रीणा प्रेषणकर्मणि । रक्षणं च कुमारीणां बालिकानां प्रयोजयेत् ॥ ६९॥
aupasthāyikanirmuṇḍā strīṇā preṣaṇakarmaṇi | rakṣaṇaṃ ca kumārīṇāṃ bālikānāṃ prayojayet || 69||
अन्तःपुराधिकारेषु राजचर्यानुवर्त्तिनाम् । सर्ववृत्तान्तसंवाहाः पत्यागारे नियोजयेत् ॥ ७०॥
antaḥpurādhikāreṣu rājacaryānuvarttinām | sarvavṛttāntasaṃvāhāḥ patyāgāre niyojayet || 70||
विनीताः स्वल्पसत्त्वा ये क्लीबा वै स्त्रीस्वभाविकाः । जात्या न दोषिणश्चैव ते वै वर्षवराः स्मृताः ७१॥
vinītāḥ svalpasattvā ye klībā vai strīsvabhāvikāḥ | jātyā na doṣiṇaścaiva te vai varṣavarāḥ smṛtāḥ 71||
ब्रह्माणाः कुशला वृद्धाः कामदोषविवर्जिताः । प्रयोजनेषु देवीनां प्रयोक्तव्या नृपैः सदा ॥ ७२॥
brahmāṇāḥ kuśalā vṛddhāḥ kāmadoṣavivarjitāḥ | prayojaneṣu devīnāṃ prayoktavyā nṛpaiḥ sadā || 72||
एतदष्टादशविधं प्रोक्तमन्तःपुरं मया । अतः परं प्रवक्ष्यामि बाह्यं पुरुषसम्भवम् ॥ ७३॥
etadaṣṭādaśavidhaṃ proktamantaḥpuraṃ mayā | ataḥ paraṃ pravakṣyāmi bāhyaṃ puruṣasambhavam || 73||
राजा सेनापतिश्चैव पुरोधा मन्त्रिणस्तथा । सचिवाः प्राड्विवाकाश्च कुमाराधिकृतास्तथा ॥ ७४॥
rājā senāpatiścaiva purodhā mantriṇastathā | sacivāḥ prāḍvivākāśca kumārādhikṛtāstathā || 74||
एके चान्ये च बहवो मान्या ज्ञेया नृपस्य तु । वेशेषमेषां वक्ष्यामि लक्षणेन निबोधत ॥ ७५॥
eke cānye ca bahavo mānyā jñeyā nṛpasya tu | veśeṣameṣāṃ vakṣyāmi lakṣaṇena nibodhata || 75||
बलवान् बुद्धिसम्पन्नः सत्यवादी जितेन्द्रियः । दक्षः प्रगल्भो धृतिमान् विक्रान्तो मतिमाञ्छुचिः ॥ ७६॥
balavān buddhisampannaḥ satyavādī jitendriyaḥ | dakṣaḥ pragalbho dhṛtimān vikrānto matimāñchuciḥ || 76||
दीर्घदर्शी महोत्साहः कृतज्ञः प्रियवाङ्मृदुः । लोकपालव्रतधरः कर्ममार्गविशारदः ॥ ७७॥
dīrghadarśī mahotsāhaḥ kṛtajñaḥ priyavāṅmṛduḥ | lokapālavratadharaḥ karmamārgaviśāradaḥ || 77||
उत्थितश्चाप्रमत्तश्च वृद्धसेव्यर्थशास्त्रवित् । परभावेङ्गिताभिज्ञः शूरो रक्षासमन्वितः ॥ ७८॥
utthitaścāpramattaśca vṛddhasevyarthaśāstravit | parabhāveṅgitābhijñaḥ śūro rakṣāsamanvitaḥ || 78||
ऊहापोहविचारी च नानाशिल्पप्रयोजकः । नीतिशास्त्रार्थकुशलस्तथा चैवानुरागवान् ॥ ७९॥
ūhāpohavicārī ca nānāśilpaprayojakaḥ | nītiśāstrārthakuśalastathā caivānurāgavān || 79||
धर्मज्ञोऽव्यसनी चैव गुणैरेतेर्भवेन्नृपः । कुलीना बुद्धिसम्पन्ना नानाशास्त्रविपश्चिताः ॥ ८०॥
dharmajño'vyasanī caiva guṇaireterbhavennṛpaḥ | kulīnā buddhisampannā nānāśāstravipaścitāḥ || 80||
स्निग्धा परेरहार्यश्च न प्रमत्ताश्च देशजाः । अलुब्धाश्च विनीताश्च शुचयो धार्मिकास्तथा ॥ ८१॥
snigdhā parerahāryaśca na pramattāśca deśajāḥ | alubdhāśca vinītāśca śucayo dhārmikāstathā || 81||
पुरोधो मन्त्रिणस्त्वेभिर्गुणैर्युक्ता भवन्ति हि । बुद्धिमान्नीतिसम्पन्नस्त्यक्तालस्यः प्रियंवदः ॥ ८२॥
purodho mantriṇastvebhirguṇairyuktā bhavanti hi | buddhimānnītisampannastyaktālasyaḥ priyaṃvadaḥ || 82||
पररन्ध्रविधिज्ञश्च यात्राकालविशेषवित् । अर्थशास्त्रार्थकुशलो ह्यनुरक्तः कुलोद्भवः ॥ ८३॥
pararandhravidhijñaśca yātrākālaviśeṣavit | arthaśāstrārthakuśalo hyanuraktaḥ kulodbhavaḥ || 83||
देशवित्कालविच्चैव कर्तव्यः क्षितिपैः सदा । व्यवहारार्थतत्त्वज्ञा बुद्धिमन्तो बहुश्रुताः ॥ ८४॥
deśavitkālaviccaiva kartavyaḥ kṣitipaiḥ sadā | vyavahārārthatattvajñā buddhimanto bahuśrutāḥ || 84||
मध्यस्था धार्मिका धीराः कार्याकार्यविवेकिनः । क्षान्ता दान्ता जितक्रोधा सर्वत्र समदर्शिनः ॥ ८५॥
madhyasthā dhārmikā dhīrāḥ kāryākāryavivekinaḥ | kṣāntā dāntā jitakrodhā sarvatra samadarśinaḥ || 85||
ईदृशः प्राड्विवाकास्तु स्थाप्या धर्मासने द्विजाः । उत्थिताश्च प्रमत्ताश्च त्यक्तालस्या जितश्रमाः ॥ ८६॥
īdṛśaḥ prāḍvivākāstu sthāpyā dharmāsane dvijāḥ | utthitāśca pramattāśca tyaktālasyā jitaśramāḥ || 86||
स्निग्धा शान्ता विनीताश्च मध्यस्था निपुणास्तथा । नयज्ञा विनयज्ञाश्च ऊहापोहविचक्षणाः ॥ ८७॥
snigdhā śāntā vinītāśca madhyasthā nipuṇāstathā | nayajñā vinayajñāśca ūhāpohavicakṣaṇāḥ || 87||
सर्वशात्रार्थसम्पन्नाः कुमाराधिकृतास्तथा । बृहस्पतिमतादेषां गुणांश्चाभिकांक्षयेत् ॥ ८८॥
sarvaśātrārthasampannāḥ kumārādhikṛtāstathā | bṛhaspatimatādeṣāṃ guṇāṃścābhikāṃkṣayet || 88||
विज्ञेयं चोपहार्यं च सभ्यानां च विकल्पनम् । इत्येष वो मया प्रोक्तः प्राड्विवाकनिर्णयः ॥ ८९॥
vijñeyaṃ copahāryaṃ ca sabhyānāṃ ca vikalpanam | ityeṣa vo mayā proktaḥ prāḍvivākanirṇayaḥ || 89||
अत ऊर्ध्वं प्रवक्ष्यामि चित्राभिनयनं पुनः ॥
ata ūrdhvaṃ pravakṣyāmi citrābhinayanaṃ punaḥ ||
इति भारतीये नाट्यशास्रे पुंस्त्र्युपचारो नामाध्यायश्चतुर्विंशः ॥
iti bhāratīye nāṭyaśāsre puṃstryupacāro nāmādhyāyaścaturviṃśaḥ ||
ॐ श्री परमात्मने नमः