दुर्वासास्सुरवनिताप्तदिव्यमाल्यं शक्राय स्वयमुपदाय तत्र भूयः । नागेन्द्रप्रतिमृदिते शशाय शक्रं का क्षान्तिस्त्वदितरदेवतांशजानाम् ॥ 27.1 ॥
durvāsāssuravanitāptadivyamālyaṃ śakrāya svayamupadāya tatra bhūyaḥ | nāgendrapratimṛdite śaśāya śakraṃ kā kṣāntistvaditaradevatāṃśajānām || 27.1 ||
शापेन प्रथितजरेऽथ निर्जरेन्द्रे देवेष्वप्यसुरजितेषु निष्प्रभेषु । शर्वाद्याः कमलजमेत्य सर्वदेवा निर्वाणप्रभव समं भवन्तमापुः ॥ 27.2 ॥
śāpena prathitajare'tha nirjarendre deveṣvapyasurajiteṣu niṣprabheṣu | śarvādyāḥ kamalajametya sarvadevā nirvāṇaprabhava samaṃ bhavantamāpuḥ || 27.2 ||
ब्रह्माद्यैः स्तुतमहिमा चिरं तदानीं प्रादुष्षन्वरद पुरः परेण धाम्ना । हे देवा दितिजकुलैर्विधाय सन्धिं पीयूषं परिमथतेति पर्यशास्त्वम् ॥ 27.3 ॥
brahmādyaiḥ stutamahimā ciraṃ tadānīṃ prāduṣṣanvarada puraḥ pareṇa dhāmnā | he devā ditijakulairvidhāya sandhiṃ pīyūṣaṃ parimathateti paryaśāstvam || 27.3 ||
सन्धानं कृतवति दानवैः सुरौधे मन्थानं नयति मदेन मन्दराद्रिम् । भ्रष्टेऽस्मिन्बदरमिवोद्वहन्खगेन्द्रे सद्यस्त्वं विनिहितवान् पयःपयोधौ ॥ 27.4 ॥
sandhānaṃ kṛtavati dānavaiḥ suraudhe manthānaṃ nayati madena mandarādrim | bhraṣṭe'sminbadaramivodvahankhagendre sadyastvaṃ vinihitavān payaḥpayodhau || 27.4 ||
आधाय द्रुतमथ वासुकिं वरत्रां पाथोधौ विनिहितसर्वबीजजाले । प्रारब्धे मथनविधौ सुरासुरैस्तैर्व्याजात्त्वं भुजगमुखेऽकरोः सुरारीन् ॥ 27.5 ॥
ādhāya drutamatha vāsukiṃ varatrāṃ pāthodhau vinihitasarvabījajāle | prārabdhe mathanavidhau surāsuraistairvyājāttvaṃ bhujagamukhe'karoḥ surārīn || 27.5 ||
क्षुब्धाद्रौ क्षुभितजलोदरे तदानीं दुग्धाब्धौ गुरुतरभारतो निमग्ने । देवेषु व्यथिततमेषु तत्प्रियैषी प्राणैषीः कमठतनुं कठोरपृष्ठाम् ॥ 27.6 ॥
kṣubdhādrau kṣubhitajalodare tadānīṃ dugdhābdhau gurutarabhārato nimagne | deveṣu vyathitatameṣu tatpriyaiṣī prāṇaiṣīḥ kamaṭhatanuṃ kaṭhorapṛṣṭhām || 27.6 ||
वज्रातिस्थिरतरकर्परेण विष्णो विस्तारात्परिगतलक्षयोजनेन । अम्भोधेः कुहरगतेन वर्ष्मणा त्वं निर्मग्नं क्षितिधरनाथमुन्निनेथ ॥ 27.7 ॥
vajrātisthiratarakarpareṇa viṣṇo vistārātparigatalakṣayojanena | ambhodheḥ kuharagatena varṣmaṇā tvaṃ nirmagnaṃ kṣitidharanāthamunninetha || 27.7 ||
उन्मग्ने झटिति तदा धराधरेन्द्रे निर्मेथुर्दृढमिह सम्मदेन सर्वे । आविश्य द्वितयगणेऽपि सर्पराजे वैवश्यं परिशमयन्नवीवृधस्तान् ॥ 27.8 ॥
unmagne jhaṭiti tadā dharādharendre nirmethurdṛḍhamiha sammadena sarve | āviśya dvitayagaṇe'pi sarparāje vaivaśyaṃ pariśamayannavīvṛdhastān || 27.8 ||
उद्दामभ्रमणजवोन्नमद्गिरीन्द्रन्यस्तैकस्थिरतरहस्तपङ्कजं त्वाम् । अभ्रान्ते विधिगिरिशादयः प्रमोदादुद्भ्रान्ता नुनुवुरुपात्तपुष्पवर्षाः ॥ 27.9 ॥
uddāmabhramaṇajavonnamadgirīndranyastaikasthiratarahastapaṅkajaṃ tvām | abhrānte vidhigiriśādayaḥ pramodādudbhrāntā nunuvurupāttapuṣpavarṣāḥ || 27.9 ||
दैत्यौधे भुजगमुखानिलेन तप्ते तेनैव त्रिदशकुलेऽपि किञ्चिदार्ते । कारुण्यात्तव किल देव वारिवाहाः प्रावर्षन्नमरगणान्न दैत्यसंघान् ॥ 27.10 ॥
daityaudhe bhujagamukhānilena tapte tenaiva tridaśakule'pi kiñcidārte | kāruṇyāttava kila deva vārivāhāḥ prāvarṣannamaragaṇānna daityasaṃghān || 27.10 ||
उद्भ्राम्यद्बहुतिमिनक्रcअक्रवाळे तत्राब्धौ cइरमथितेऽपि निर्विकारे । एकस्त्वं करयुगकृष्टसर्पराजः संराजन् पवनपुरेश पाहि रोगात् ॥ 27.11 ॥
udbhrāmyadbahutiminakracakravāळ्e tatrābdhau ciramathite'pi nirvikāre | ekastvaṃ karayugakṛṣṭasarparājaḥ saṃrājan pavanapureśa pāhi rogāt || 27.11 ||