विष्णोर्वीर्याणि को वा कथयतु धरणेः कश्च रेणून्मिमीतेयस्यैवाङ्घ्रित्रयेण त्रिजगदभिमितं मोदते पूर्णसम्पत् । योऽसौ विश्वानि धत्ते प्रियमिह परमं धाम तस्याभियायांतद्भक्ता यत्र माद्यन्त्यमृतरसमरन्दस्य यत्र प्रवाहः ॥ 99.1 ॥
viṣṇorvīryāṇi ko vā kathayatu dharaṇeḥ kaśca reṇūnmimīteyasyaivāṅghritrayeṇa trijagadabhimitaṃ modate pūrṇasampat | yo'sau viśvāni dhatte priyamiha paramaṃ dhāma tasyābhiyāyāṃtadbhaktā yatra mādyantyamṛtarasamarandasya yatra pravāhaḥ || 99.1 ||
आद्यायाशेषकर्त्रे प्रतिनिमिषनवीनाय भर्त्रे विभूतेर्भक्तात्मा विष्णवे यः प्रदिशति हविरादीनि यज्ञार्चनादौ । कृष्णाद्यं जन्म वा महदिह महतो वर्णयेत्सोऽयमेवप्रीतः पूर्णो यशोभिस्त्वरितमभिसरेत्प्राप्यमन्ते पदं ते ॥ 99.2 ॥
ādyāyāśeṣakartre pratinimiṣanavīnāya bhartre vibhūterbhaktātmā viṣṇave yaḥ pradiśati havirādīni yajñārcanādau | kṛṣṇādyaṃ janma vā mahadiha mahato varṇayetso'yamevaprītaḥ pūrṇo yaśobhistvaritamabhisaretprāpyamante padaṃ te || 99.2 ||
हे स्तोतारः कवीन्द्रास्तमिह खलु यथा चेतयध्वे तथैवव्यक्तं वेदस्य सारं प्रणुवत जननोपात्तलीलाकथाभिः । जानन्तश्चास्य नामान्यखिलसुखकराणीति सङ्कीर्तयध्वंहे विष्णो कीर्तनाद्यैस्तव खलु महतस्तत्त्वबोधं भजेयम् ॥ 99.3 ॥
he stotāraḥ kavīndrāstamiha khalu yathā cetayadhve tathaivavyaktaṃ vedasya sāraṃ praṇuvata jananopāttalīlākathābhiḥ | jānantaścāsya nāmānyakhilasukhakarāṇīti saṅkīrtayadhvaṃhe viṣṇo kīrtanādyaistava khalu mahatastattvabodhaṃ bhajeyam || 99.3 ||
विष्णोः कर्माणि सम्पश्यत मनसि सदा यैः स धर्मानबध्ना/द्यानीन्द्रस्यैष भृत्यः प्रियसख इव च व्यातनोत्क्षेमकारी । वीक्षन्ते योगसिद्धाः परपदमनिशं यस्य सम्यक्प्रकाशंविप्रेन्द्रा जागरूकाः कृतबहुनुतयो यच्च निर्भासयन्ते ॥ 99.4 ॥
viṣṇoḥ karmāṇi sampaśyata manasi sadā yaiḥ sa dharmānabadhnā/dyānīndrasyaiṣa bhṛtyaḥ priyasakha iva ca vyātanotkṣemakārī | vīkṣante yogasiddhāḥ parapadamaniśaṃ yasya samyakprakāśaṃviprendrā jāgarūkāḥ kṛtabahunutayo yacca nirbhāsayante || 99.4 ||
नो जातो जायमानोऽपि च समधिगतस्त्वन्महिम्नोऽवसानंदेव श्रेयांसि विद्वान्प्रतिमुहुरपि ते नाम शंसामि विष्णो । तं त्वां संस्तौमि नानाविधनुतिवचनैरस्य लोकत्रयस्याप्यूर्ध्वं विभ्राजमाने विरचितवसतिं तत्र वैकुण्ठलोके ॥ 99.5 ॥
no jāto jāyamāno'pi ca samadhigatastvanmahimno'vasānaṃdeva śreyāṃsi vidvānpratimuhurapi te nāma śaṃsāmi viṣṇo | taṃ tvāṃ saṃstaumi nānāvidhanutivacanairasya lokatrayasyāpyūrdhvaṃ vibhrājamāne viracitavasatiṃ tatra vaikuṇṭhaloke || 99.5 ||
आपः सृष्ट्यादिजन्याः प्रथममयि विभो गर्भदेशे दधुस्त्वांयत्र त्वय्येव जीवा जलशयन हरे सङ्गता ऐक्यमापन् । तस्याजस्य प्रभो ते विनिहितमभवत्पद्ममेकं हि नाभौदिक्पत्रं यत्किलाहुः कनकधरणिभृत् कर्णिकं लोकरूपम् ॥ 99.6 ॥
āpaḥ sṛṣṭyādijanyāḥ prathamamayi vibho garbhadeśe dadhustvāṃyatra tvayyeva jīvā jalaśayana hare saṅgatā aikyamāpan | tasyājasya prabho te vinihitamabhavatpadmamekaṃ hi nābhaudikpatraṃ yatkilāhuḥ kanakadharaṇibhṛt karṇikaṃ lokarūpam || 99.6 ||
हे लोका विष्णुरेतद्भवनमजनयत्तन्न जानीथ यूयंयुष्माकं ह्यन्तरस्थं किमपि तदपरं विद्यते विष्णुरूपम् । नीहारप्रख्यमायापरिवृतमनसो मोहिता नामरूपैःप्राणप्रीत्यैकतृप्ताश्चरथ मखपरा हन्त नेच्छा मुकुन्दे ॥ 99.7 ॥
he lokā viṣṇuretadbhavanamajanayattanna jānītha yūyaṃyuṣmākaṃ hyantarasthaṃ kimapi tadaparaṃ vidyate viṣṇurūpam | nīhāraprakhyamāyāparivṛtamanaso mohitā nāmarūpaiḥprāṇaprītyaikatṛptāścaratha makhaparā hanta necchā mukunde || 99.7 ||
मूर्ध्नामक्षणां पदानां वहसि खलु सहस्राणि सम्पूर्य विश्वंतत्प्रोत्क्रम्यापि तिष्ठन्परिमितविवरे भासि चित्तान्तरेऽपि । भूतं भव्यं च सर्वं परपुरुष भवान् किञ्च देहेन्द्रियादिष्वाविष्टोप्युद्गतत्वादमृतसुखरसं चानुभुङ्क्षे त्वमेव ॥ 99.8 ॥
mūrdhnāmakṣaṇāṃ padānāṃ vahasi khalu sahasrāṇi sampūrya viśvaṃtatprotkramyāpi tiṣṭhanparimitavivare bhāsi cittāntare'pi | bhūtaṃ bhavyaṃ ca sarvaṃ parapuruṣa bhavān kiñca dehendriyādiṣvāviṣṭopyudgatatvādamṛtasukharasaṃ cānubhuṅkṣe tvameva || 99.8 ||
यत्तु त्रैलोक्यरूपं दधदपि च ततोनिर्गतानन्तशुद्धज्ञानात्मा वर्तसे त्वं तव खलु महिमा सोऽपि तावान्किमन्यत् । स्तोकस्ते भाग एवाखिलभुवनतया दृश्यते त्र्यंशकल्पंभूयिष्ठं सान्द्रमोदात्मकमुपरि ततो भाति तस्मै नमस्ते ॥ 99.9 ॥
yattu trailokyarūpaṃ dadhadapi ca tatonirgatānantaśuddhajñānātmā vartase tvaṃ tava khalu mahimā so'pi tāvānkimanyat | stokaste bhāga evākhilabhuvanatayā dṛśyate tryaṃśakalpaṃbhūyiṣṭhaṃ sāndramodātmakamupari tato bhāti tasmai namaste || 99.9 ||
अव्यक्तं ते स्वरूपं दुरधिगमतमं तत्तु शुद्धैकसत्त्वंव्यक्तञ्चाप्येतदेव स्फुटममृतरसाम्भोधिकल्लोलतुल्यम् । सर्वोत्कृष्टामभीष्टां तदिह गुणरसेनैव चित्तं हरन्तींमूर्तिं ते संश्रयेऽहं पवनपुरपते पाहि मां कृष्ण रोगात् ॥ 99.10 ॥
avyaktaṃ te svarūpaṃ duradhigamatamaṃ tattu śuddhaikasattvaṃvyaktañcāpyetadeva sphuṭamamṛtarasāmbhodhikallolatulyam | sarvotkṛṣṭāmabhīṣṭāṃ tadiha guṇarasenaiva cittaṃ harantīṃmūrtiṃ te saṃśraye'haṃ pavanapurapate pāhi māṃ kṛṣṇa rogāt || 99.10 ||