श्रीमद्वाल्मीकियरामायणे अयोध्याकाण्डे एकनवतितम: सर्गः ॥२-९१॥
śrīmadvālmīkiyarāmāyaṇe ayodhyākāṇḍe ekanavatitama: sargaḥ ||2-91||
दीर्घकालोषितस्तस्मिन् गिरौ गिरिवनप्रिय: । वैदेह्या: प्रियमाकांक्षन् स्वं च चित्तं विलोभयन् ।। २.९४.१ ।।
dīrghakāloṣitastasmin girau girivanapriya: | vaidehyā: priyamākāṃkṣan svaṃ ca cittaṃ vilobhayan || 2.94.1 ||
अथ दाशरथिश्चित्रं चित्रकूटमदर्शयत् । भार्य्याममरसङ्काश: शचीमिव पुरन्दर: ।। २.९४.२ ।।
atha dāśarathiścitraṃ citrakūṭamadarśayat | bhāryyāmamarasaṅkāśa: śacīmiva purandara: || 2.94.2 ||
न राज्याद्भ्रंशनं भद्रे न सुहृद्भिर्विनाभव: । मनो मे बाधते दृष्ट्वा रमणीयमिमं गिरिम् ।। २.९४.३ ।।
na rājyādbhraṃśanaṃ bhadre na suhṛdbhirvinābhava: | mano me bādhate dṛṣṭvā ramaṇīyamimaṃ girim || 2.94.3 ||
पश्येममचलं भद्रे नानाद्विजगणायुतम् । शिखरै: खमिवोद्विद्धैर्द्धातुमद्भिर्विभूषितम् ।। २.९४.४ ।।
paśyemamacalaṃ bhadre nānādvijagaṇāyutam | śikharai: khamivodviddhairddhātumadbhirvibhūṣitam || 2.94.4 ||
केचिद्रजतसङ्काशा: केचित् क्षतजसन्निभा: । पीतमाञ्जिष्ठवर्णाश्च केचिन्मणिवरप्रभा: ।। २.९४.५ ।।
kecidrajatasaṅkāśā: kecit kṣatajasannibhā: | pītamāñjiṣṭhavarṇāśca kecinmaṇivaraprabhā: || 2.94.5 ||
पुष्पार्ककेतकाभाश्च केचिज्ज्योतीरसप्रभा: । विराजन्ते ऽचलेन्द्रस्य देशा धातुविभूषिता: ।। २.९४.६ ।।
puṣpārkaketakābhāśca kecijjyotīrasaprabhā: | virājante 'calendrasya deśā dhātuvibhūṣitā: || 2.94.6 ||
नानामृगगणद्वीपितरक्ष्वृक्षगणैर्वृत: । अदुष्टैर्भात्ययं शैलो बहुपक्षिसमायुत: ।। २.९४.७ ।।
nānāmṛgagaṇadvīpitarakṣvṛkṣagaṇairvṛta: | aduṣṭairbhātyayaṃ śailo bahupakṣisamāyuta: || 2.94.7 ||
आम्रजम्ब्वसनैर्लोध्रै: प्रियालै: पनसैर्धवै: । अङ्कोलैर्भव्यतिनिशैर्बिल्वतिन्दुकवेणुभि: ।। २.९४.८ ।।
āmrajambvasanairlodhrai: priyālai: panasairdhavai: | aṅkolairbhavyatiniśairbilvatindukaveṇubhi: || 2.94.8 ||
काश्मर्यरिष्टवरुणैर्मधूकैस्तिलकैस्तथा । बदर्य्यामलकैर्नीपैर्वेत्रधन्वनबीजकै: ।। २.९४.९ ।।
kāśmaryariṣṭavaruṇairmadhūkaistilakaistathā | badaryyāmalakairnīpairvetradhanvanabījakai: || 2.94.9 ||
पुष्पवद्भि: फलोपेतैश्छायावद्भिर्मनोरमै: । एवमादिभिराकीर्ण: श्रियं पुष्यत्ययं गिरि: ।। २.९४.१० ।।
puṣpavadbhi: phalopetaiśchāyāvadbhirmanoramai: | evamādibhirākīrṇa: śriyaṃ puṣyatyayaṃ giri: || 2.94.10 ||
शैलप्रस्थेषु रम्येषु पश्येमान् रोमहर्षणान् । किन्नरान् द्वन्द्वशो भद्रे रममाणान् मनस्विन: ।। २.९४.११ ।।
śailaprastheṣu ramyeṣu paśyemān romaharṣaṇān | kinnarān dvandvaśo bhadre ramamāṇān manasvina: || 2.94.11 ||
शाखावसक्तान् खङ्गांश्च प्रवराण्यम्बराणि च । पश्च विद्याधरस्त्रीणां क्रीडोद्देशान् मनोरमान् ।। २.९४.१२ ।।
śākhāvasaktān khaṅgāṃśca pravarāṇyambarāṇi ca | paśca vidyādharastrīṇāṃ krīḍoddeśān manoramān || 2.94.12 ||
जलप्रपातैरुद्भेदैर्निष्यन्दैश्च क्वचित् क्वचित् । स्रवद्भिर्भात्ययं शैल: स्रवन्मद इव द्विप: ।। २.९४.१३ ।।
jalaprapātairudbhedairniṣyandaiśca kvacit kvacit | sravadbhirbhātyayaṃ śaila: sravanmada iva dvipa: || 2.94.13 ||
गुहासमीरणो गन्धान् नानापुष्पभवान् वहन् । घ्राणतर्प्पणमभ्येत्य कं नरं न प्रहर्षयेत् ।। २.९४.१४ ।।
guhāsamīraṇo gandhān nānāpuṣpabhavān vahan | ghrāṇatarppaṇamabhyetya kaṃ naraṃ na praharṣayet || 2.94.14 ||
यदीह शरदो ऽनेकास्त्वया सार्द्धमनिन्दिते । लक्ष्मणेन च वत्स्यामि न मां शोक: प्रधक्ष्यति ।। २.९४.१५ ।।
yadīha śarado 'nekāstvayā sārddhamanindite | lakṣmaṇena ca vatsyāmi na māṃ śoka: pradhakṣyati || 2.94.15 ||
बहुपुष्पफले रम्ये नानाद्विजगणायुते । विचित्रशिखरे ह्यस्मिन् रतवानस्मि भामिनि ।। २.९४.१६ ।।
bahupuṣpaphale ramye nānādvijagaṇāyute | vicitraśikhare hyasmin ratavānasmi bhāmini || 2.94.16 ||
अनेन वनवासेन मया प्राप्तं फलद्वयम् । पितुश्चानृणता धर्मे भरतस्य प्रियं तथा ।। २.९४.१७ ।।
anena vanavāsena mayā prāptaṃ phaladvayam | pituścānṛṇatā dharme bharatasya priyaṃ tathā || 2.94.17 ||
वैदेहि रमसे कच्चिच्चित्रकूटे मया सह । पश्यन्ती विविधान् भावान् मनोवाक्कायसंयतान् ।। २.९४.१८ ।।
vaidehi ramase kacciccitrakūṭe mayā saha | paśyantī vividhān bhāvān manovākkāyasaṃyatān || 2.94.18 ||
इदमेवामृतं प्राहू राज्ञि राजर्षय: परे । वनवासं भवार्थाय प्रेत्य मे प्रपितामहा: ।। २.९४.१९ ।।
idamevāmṛtaṃ prāhū rājñi rājarṣaya: pare | vanavāsaṃ bhavārthāya pretya me prapitāmahā: || 2.94.19 ||
शिला: शैलस्य शोभन्ते विशाला: शतशो ऽभित: । बहुला बहुलैर्वर्णैर्नीलपीतसितारुणै: ।। २.९४.२० ।।
śilā: śailasya śobhante viśālā: śataśo 'bhita: | bahulā bahulairvarṇairnīlapītasitāruṇai: || 2.94.20 ||
निशि भान्त्यचलेन्द्रस्य हुताशनशिखा इव । ओषध्य: स्वप्रभालक्ष्या भ्राजमाना: सहस्रश: ।। २.९४.२१ ।।
niśi bhāntyacalendrasya hutāśanaśikhā iva | oṣadhya: svaprabhālakṣyā bhrājamānā: sahasraśa: || 2.94.21 ||
केचित् क्षयनिभा देशा: केचिदुद्यानसन्निभा: । केचिदेकशिला भान्ति पर्वतस्यास्य भामिनि ।। २.९४.२२ ।।
kecit kṣayanibhā deśā: kecidudyānasannibhā: | kecidekaśilā bhānti parvatasyāsya bhāmini || 2.94.22 ||
भित्त्वेव वसुधां भाति चित्रकूट: समुत्थित: । चित्रकूटस्य कूटो ऽसौ दृश्यते सर्वत: शुभ: ।। २.९४.२३ ।।
bhittveva vasudhāṃ bhāti citrakūṭa: samutthita: | citrakūṭasya kūṭo 'sau dṛśyate sarvata: śubha: || 2.94.23 ||
कुष्ठपुन्नागस्ऺथगरभूर्जपत्रोत्तरच्छदान् । कामिनां स्वास्तरान् पश्य कुशेशयदलायुतान् ।। २.९४.२४ ।।
kuṣṭhapunnāgasऺthagarabhūrjapatrottaracchadān | kāmināṃ svāstarān paśya kuśeśayadalāyutān || 2.94.24 ||
मृदिताश्चापविद्धाश्च दृश्यन्ते कमलस्रज: । कामिभिर्वनिते पश्य फलानि विविधानि च ।। २.९४.२५ ।।
mṛditāścāpaviddhāśca dṛśyante kamalasraja: | kāmibhirvanite paśya phalāni vividhāni ca || 2.94.25 ||
वस्वौकसारां नलिनीमत्येतीवोत्तरान् कुरून् । पर्वतश्चित्रकूटो ऽसौ बहुमूलफलोदक: ।। २.९४.२६ ।।
vasvaukasārāṃ nalinīmatyetīvottarān kurūn | parvataścitrakūṭo 'sau bahumūlaphalodaka: || 2.94.26 ||
इमं तु कालं वनिते विजह्रिवांस्त्वया च सीते सह लक्ष्मणेन च । रतिं प्रपत्स्ये कुलधर्मवर्द्धनीं सतां पथि स्वैर्नियमै: परै: स्थित: ।। २.९४.२७ ।।
imaṃ tu kālaṃ vanite vijahrivāṃstvayā ca sīte saha lakṣmaṇena ca | ratiṃ prapatsye kuladharmavarddhanīṃ satāṃ pathi svairniyamai: parai: sthita: || 2.94.27 ||
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीये आदिकाव्ये श्रीमदयोध्याकाण्डे चतुर्नवतितम: सर्ग: ।। ९४ ।।
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīye ādikāvye śrīmadayodhyākāṇḍe caturnavatitama: sarga: || 94 ||