श्रीमद्वाल्मीकियरामायणे बालकाण्डे एकोनविंशः सर्गः ॥१-१९॥
śrīmadvālmīkiyarāmāyaṇe bālakāṇḍe ekonaviṃśaḥ sargaḥ ||1-19||
तच्छ्रुत्वा राजसिंहस्य वाक्यमद्भुतविस्तरम् । हृष्टरोमा महातेजा विश्वामित्रोऽभ्यभाषत ॥१-१९-१॥
tacchrutvā rājasiṃhasya vākyamadbhutavistaram |hṛṣṭaromā mahātejā viśvāmitro'bhyabhāṣata ||1-19-1||
सदृशं राजशार्दूल तवैवं भुवि नान्यतः । महावंशप्रसूतस्य वसिष्ठव्यपदेशिनः ॥१-१९-२॥
sadṛśaṃ rājaśārdūla tavaivaṃ bhuvi nānyataḥ |mahāvaṃśaprasūtasya vasiṣṭhavyapadeśinaḥ ||1-19-2||
यत्तु मे हृद्गतं वाक्यं तस्य कार्यस्य निश्चयम् । कुरुष्व राजशार्दूल भव सत्यप्रतिश्रवः ॥१-१९-३॥
yattu me hṛdgataṃ vākyaṃ tasya kāryasya niścayam |kuruṣva rājaśārdūla bhava satyapratiśravaḥ ||1-19-3||
अहं नियममातिष्ठे सिद्ध्यर्थं पुरुषर्षभ । तस्य विघ्नकरौ द्वौ तु राक्षसौ कामरूपिणौ ॥१-१९-४॥
ahaṃ niyamamātiṣṭhe siddhyarthaṃ puruṣarṣabha |tasya vighnakarau dvau tu rākṣasau kāmarūpiṇau ||1-19-4||
व्रते तु बहुशश्चीर्णे समाप्त्यां राक्षसाविमौ । मारीचश्च सुबाहुश्च वीर्यवन्तौ सुशिक्षितौ ॥१-१९-५॥
vrate tu bahuśaścīrṇe samāptyāṃ rākṣasāvimau |mārīcaśca subāhuśca vīryavantau suśikṣitau ||1-19-5||
तौ मांसरुधिरौघेण वेदिं तामभ्यवर्षताम् । अवधूते तथाभूते तस्मिन् नियमनिश्चये ॥१-१९-६॥
tau māṃsarudhiraugheṇa vediṃ tāmabhyavarṣatām |avadhūte tathābhūte tasmin niyamaniścaye ||1-19-6||
कृतश्रमो निरुत्साहस्तस्माद् देशादपाक्रमे । न च मे क्रोधमुत्स्रष्टुं बुद्धिर्भवति पार्थिव ॥१-१९-७॥
kṛtaśramo nirutsāhastasmād deśādapākrame |na ca me krodhamutsraṣṭuṃ buddhirbhavati pārthiva ||1-19-7||
तथाभूता हि सा चर्या न शापस्तत्र मुच्यते । स्वपुत्रं राजशार्दूल रामं सत्यपराक्रमम् ॥१-१९-८॥
tathābhūtā hi sā caryā na śāpastatra mucyate |svaputraṃ rājaśārdūla rāmaṃ satyaparākramam ||1-19-8||
काकपक्षधरं शूरं ज्येष्ठं मे दातुमर्हसि । शक्तो ह्येष मया गुप्तो दिव्येन स्वेन तेजसा ॥१-१९-९॥
kākapakṣadharaṃ śūraṃ jyeṣṭhaṃ me dātumarhasi |śakto hyeṣa mayā gupto divyena svena tejasā ||1-19-9||
राक्षसा ये विकर्तारस्तेषामपि विनाशने । श्रेयश्चास्मै प्रदास्यामि बहुरूपं न संशयः ॥१-१९-१०॥
rākṣasā ye vikartārasteṣāmapi vināśane |śreyaścāsmai pradāsyāmi bahurūpaṃ na saṃśayaḥ ||1-19-10||
त्रयाणामपि लोकानां येन ख्यातिं गमिष्यति । न च तौ राममासाद्य शक्तौ स्थातुं कथञ्चन ॥१-१९-११॥
trayāṇāmapi lokānāṃ yena khyātiṃ gamiṣyati |na ca tau rāmamāsādya śaktau sthātuṃ kathañcana ||1-19-11||
न च तौ राघवादन्यो हन्तुमुत्सहते पुमान् । वीर्योत्सिक्तौ हि तौ पापौ कालपाशवशं गतौ ॥१-१९-१२॥
na ca tau rāghavādanyo hantumutsahate pumān |vīryotsiktau hi tau pāpau kālapāśavaśaṃ gatau ||1-19-12||
रामस्य राजशार्दूल न पर्याप्तौ महात्मनः । न च पुत्रगतं स्नेहं कर्तुमर्हसि पार्थिव ॥१-१९-१३॥
rāmasya rājaśārdūla na paryāptau mahātmanaḥ |na ca putragataṃ snehaṃ kartumarhasi pārthiva ||1-19-13||
अहं ते प्रतिजानामि हतौ तौ विद्धि राक्षसौ । अहं वेद्मि महात्मानं रामं सत्यपराक्रमम् ॥१-१९-१४॥
ahaṃ te pratijānāmi hatau tau viddhi rākṣasau |ahaṃ vedmi mahātmānaṃ rāmaṃ satyaparākramam ||1-19-14||
वसिष्ठोऽपि महातेजा ये चेमे तपसि स्थिताः । यदि ते धर्मलाभं च यशश्च परमं भुवि ॥१-१९-१५॥
vasiṣṭho'pi mahātejā ye ceme tapasi sthitāḥ |yadi te dharmalābhaṃ ca yaśaśca paramaṃ bhuvi ||1-19-15||
स्थिरमिच्छसि राजेन्द्र रामं मे दातुमर्हसि । यद्यभ्यनुज्ञां काकुत्स्थ ददते तव मन्त्रिणः ॥१-१९-१६॥
sthiramicchasi rājendra rāmaṃ me dātumarhasi |yadyabhyanujñāṃ kākutstha dadate tava mantriṇaḥ ||1-19-16||
वसिष्ठप्रमुखाः सर्वे ततो रामं विसर्जय । अभिप्रेतमसंसक्तमात्मजं दातुमर्हसि ॥१-१९-१७॥
vasiṣṭhapramukhāḥ sarve tato rāmaṃ visarjaya |abhipretamasaṃsaktamātmajaṃ dātumarhasi ||1-19-17||
दशरात्रं हि यज्ञस्य रामं राजीवलोचनम् । नात्येति कालो यज्ञस्य यथायं मम राघव ॥१-१९-१८॥
daśarātraṃ hi yajñasya rāmaṃ rājīvalocanam |nātyeti kālo yajñasya yathāyaṃ mama rāghava ||1-19-18||
तथा कुरुष्व भद्रं ते मा च शोके मनः कृथाः । इत्येवमुक्त्वा धर्मात्मा धर्मार्थसहितं वचः ॥१-१९-१९॥
tathā kuruṣva bhadraṃ te mā ca śoke manaḥ kṛthāḥ |ityevamuktvā dharmātmā dharmārthasahitaṃ vacaḥ ||1-19-19||
विरराम महातेजा विश्वामित्रो महामतिः । स तन्निशम्य राजेन्द्रो विश्वामित्रवचः शुभम् ॥१-१९-२०॥
virarāma mahātejā viśvāmitro mahāmatiḥ |sa tanniśamya rājendro viśvāmitravacaḥ śubham ||1-19-20||
शोकेन महताविष्टश्चचाल च मुमोह च । लब्धसंज्ञस्तदोत्थाय व्यषीदत भयान्वितः ॥१-१९-२१॥
śokena mahatāviṣṭaścacāla ca mumoha ca |labdhasaṃjñastadotthāya vyaṣīdata bhayānvitaḥ ||1-19-21||
इति हृदयमनोविदारणं मुनिवचनं तदतीव शुश्रुवान् । नरपतिरभवन्महान् महात्मा व्यथितमनाः प्रचचाल चासनात् ॥१-१९-२२॥
iti hṛdayamanovidāraṇaṃ munivacanaṃ tadatīva śuśruvān |narapatirabhavanmahān mahātmā vyathitamanāḥ pracacāla cāsanāt ||1-19-22||
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीये आदिकाव्ये बालकाण्डे एकोनविंशः सर्गः ॥१-१९॥
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīye ādikāvye bālakāṇḍe ekonaviṃśaḥ sargaḥ ||1-19||