स वीक्षमाणस्तत्रस्थो मार्गमाणश्च मैथिलीम् । अवेक्षमाणश्च महीं सर्वां तामन्ववैक्षत ।।१।।
sa viksamanastatrastho margamanasca maithilim | aveksamanasca mahim sarvam tamanvavaiksata ||1||
सन्तान कलताभिश्च पादपैरुपशोभिताम् । दिव्यगन्धरसोपेतां सर्वतः समलङ्कृताम् ।।२।।
santana kalatabhisca padapairupasobhitam | divyagandharasopetam sarvatah samalaṅkrtam ||2||
तां स नन्दनसङ्काशां मृगपक्षिभिरावृताम् । हर्म्यप्रासादसम्बाधां कोकिलाकुलनिःस्वनाम् ।।३।।
tam sa nandanasaṅkasam mrgapaksibhiravrtam | harmyaprasadasambadham kokilakulanihsvanam ||3||
काञ्चनोत्पलपद्माभिर्वापीभिरुपशोभिताम् । बह्वासनकुथोपेतां बहुभूमिगृहायुताम् ।।४।।
kancanotpalapadmabhirvapi bhirupasobhitam | bahvasanakuthopetam bahubhumigrhayutam ||4||
सर्वर्तुकुसुमै रम्यैः फलवद्भिश्च पादपैः । पुष्पितानामशोकानां श्रिया सूर्योदयप्रभाम् ।।५।।
sarvartukusumai ramyaih phalavadbhisca padapaih | puspitanamasokanam sriya suryodayaprabham ||5||
प्रदीप्तामिव तत्रस्थो मारुतिः समुदैक्षत । निष्पत्रशाखां विहगैः क्रियमाणामिवासकृत् ।।६।।
pradiptamiva tatrastho marutih samudaiksata | nispatrasakham vihagaih kriyamanamivasakrt ||6||
विनिष्पतद्भिः शतशश्चित्रैः पुष्पावतंसकैः ।
समूलपुष्पनिचितैरशोकैः शोकनाशनैः ।।७।।
vinispatadbhih satasascitraih puspavatamsakaih | samulapuspanicitairasokaih sokanasanaih ||7||
पुष्पभारातिभारैश्च स्पृशद्भिरिव मेदिनीम् । कर्णिकारैः कुसुमितैः किंशुकैश्च सुपुष्पितैः ।।८।।
puspabharatibharaisca sprsadbhiriva medinim | karnikaraih kusumitaih kimsukaisca supuspitaih ||8||
स देशः प्रभया तेषां प्रदीप्त इव सर्वतः । पुंनागाः सप्तपर्णाश्च चम्पकोद्दालकास्तथा ।।९।।
sa desah prabhaya tesam pradipta iva sarvatah | pumnagah saptaparnasca campakoddalakastatha ||9||
विवृद्धमूला बहवः शोभन्ते स्म सुपुष्पिताः ।
शातकुम्भनिभाः के चित्के चिदग्निशिखोपमाः ।।१०।।
vivrddhamula bahavah sobhante sma supuspitah | satakumbhanibhah ke citke cidagnisikhopamah ||10||
नीलाञ्जननिभाः के चित्तत्राशोकाः सहस्रशः । नन्दनं विविधोद्यानं चित्रं चैत्ररथं यथा ।।११।।
nilanjananibhah ke cittatrasokah sahasrasah | nandanam vividhodyanam citram caitraratham yatha ||11||
अतिवृत्तमिवाचिन्त्यं दिव्यं रम्यं श्रिया वृतम् । द्वितीयमिव चाकाशं पुष्पज्योतिर्गणायुतम् ।।१२।।
ativrttamivacintyam divyam ramyam sriya vrtam | dvitiyamiva cakasam puspajyotirganayutam ||12||
पुष्परत्नशतैश्चित्रं पञ्चमं सागरं यथा । सर्वर्तुपुष्पैर्निचितं पादपैर्मधुगन्धिभिः ।।१३।।
pusparatnasataiscitram pancamam sagaram yatha | sarvartupuspairnicitam padapairmadhugandhibhih ||13||
नानानिनादैरुद्यानं रम्यं मृगगणैर्द्विजैः । अनेकगन्धप्रवहं पुण्यगन्धं मनोरमम् ।।१४।।
nananinadairudyanam ramyam mrgaganairdvijaih | anekagandhapravaham punyagandham manoramam ||14||
शैलेन्द्रमिव गन्धाढ्यं द्वितीयं गन्धमादनम् ।
अशोकवनिकायां तु तस्यां वानरपुङ्गवः ।।१५।।
sailendramiva gandhadhyam dvitiyam gandhamadanam | asokavanikayam tu tasyam vanarapuṅgavah ||15||
स ददर्शाविदूरस्थं चैत्यप्रासादमूर्जितम् । मध्ये स्तम्भसहस्रेण स्थितं कैलासपाण्डुरम् ।।१६।।
sa dadarsavidurastham caityaprasadamurjitam | madhye stambhasahasrena sthitam kailasapanduram ||16||
प्रवालकृतसोपानं तप्तकाञ्चनवेदिकम् । मुष्णन्तमिव चक्षूंषि द्योतमानमिव श्रिया ।।१७।।
pravalakrtasopanam taptakancanavedikam | musnantamiva caksumsi dyotamanamiva sriya ||17||
निर्मलं प्रांशुभावत्वादुल्लिखन्तमिवाम्बरम् । ततो मलिनसंवीतां राक्षसीभिः समावृताम् ।।१८।।
nirmalam pramsubhavatvadul likhantamivambaram | tato malinasamvitam raksasibhih samavrtam ||18||
उपवासकृशां दीनां निःश्वसान्तीं पुनः पुनः । ददर्श शुक्लपक्षादौ चन्द्ररेखामिवामलाम् ।।१९।।
upavasakrsam dinam nihsvasantim punah punah | dadarsa suklapaksadau candrarekhamivamalam ||19||
मन्दप्रख्यायमानेन रूपेण रुचिरप्रभाम् । पिनद्धां धूमजालेन शिखामिव विभावसोः ।।२०।।
mandaprakhyayamanena rupena ruciraprabham | pinaddham dhumajalena sikhamiva vibhavasoh ||20||
पीतेनैकेन संवीतां क्लिष्टेनोत्तमवाससा । सपङ्कामनलङ्कारां विपद्मामिव पद्मिनीम् ।।२१।।
pitenaikena samvitam klistenottamavasasa | sapaṅkamanalaṅkaram vipadmamiva padminim ||21||
पीडितां दुःखसन्तप्तां परिम्लानां तपस्विनीम् । ग्रहेणाङ्गारकेणैव पीडितामिव रोहिणीम् ।।२२।।
piditam duhkhasantaptam parimlanam tapasvinim | grahenaṅgarakenaiva piditamiva rohinim ||22||
अश्रुपूर्णमुखीं दीनां कृशामननशेन च । शोकध्यानपरां दीनां नित्यं दुःखपरायणाम् ।।२३।।
asrupurnamukhim dinam krsamananasena ca | sokadhyanaparam dinam nityam duhkhaparayanam ||23||
प्रियं जनमपश्यन्तीं पश्यन्तीं राक्षसीगणम् । स्वगणेन मृगीं हीनां श्वगणाभिवृताम् इव ।।२४।।
priyam janamapasyantim pasyantim raksasiganam | svaganena mrgim hinam svaganabhivrtam iva ||24||
नीलनागाभया वेण्या जघनं गतयैकया । नीलया नीरदापाये वनराज्या महीमिव।।।२५।।
nilanagabhaya venya jaghanam gatayaikaya | nilaya niradapaye vanarajya mahimiva|||25||
सुखार्हां दुःखसन्तप्तां व्यसनानामकोदिवाम् । तां वीलोक्य विशालाक्षीमधिकं मलिनां कृशाम् ।।२६।।
sukharham duhkhasantaptam vyasananamakodivam | tam vilokya visalaksimadhikam malinam krsam ||26||
तर्कयामास सीतेति कारणैरुपपादिभिः । ह्रियमाणा तदा तेन रक्षसा कामरूपिणा ।।२७।।
tarkayamasa siteti karanairupapadibhih | hriyamana tada tena raksasa kamarupina ||27||
यथारूपा हि दृष्टा वै तथारूपेयमङ्गना । पूर्णचन्द्राननां सुभ्रूं चारुवृत्तपयोधराम् ।।२८।।
yatharupa hi drsta vai tatharupeyamaṅgana | purnacandrananam subhrum caruvrttapayodharam ||28||
कुर्वन्तीं प्रभया देवीं सर्वा वितिमिरा दिशः । तां नीलकेशीं बिम्बौष्ठीं सुमध्यां सुप्रतिष्ठिताम् ।।२९।।
kurvantim prabhaya devim sarva vitimira disah | tam nilakesim bimbausthim sumadhyam supratisthitam ||29||
सीतां पद्मपलाशाक्षीं मन्मथस्य रतिं यथा । इष्टां सर्वस्य जगतः पूर्णचन्द्रप्रभाम् इव ।।३०।।
sitam padmapalasaksim manmathasya ratim yatha | istam sarvasya jagatah purnacandraprabham iva ||30||
भूमौ सुतनुमासीनां नियतामिव तापसीम् । निःश्वासबहुलां भीरुं भुजगेन्द्रवधूम् इव ।।३१।।
bhumau sutanumasinam niyatamiva tapasim | nihsvasabahulam bhirum bhujagendravadhum iva ||31||
शोकजालेन महता विततेन न राजतीम् । संसक्तां धूमजालेन शिखामिव विभावसोः ।।३२।।
sokajalena mahata vitatena na rajatim | samsaktam dhumajalena sikhamiva vibhavasoh ||32||
तां स्मृतीमिव सन्दिघ्दामृद्धिं निपतिताम् इव । विहतामिव च श्रद्धामाशां प्रतिहताम् इव ।।३३।।
tam smrtimiva sandighdamrddhim nipatitam iva | vihatamiva ca sraddhamasam pratihatam iva ||33||
सोपसर्गां यथा सिद्धिं बुद्धिं सकलुषाम् इव ।
अभूतेनापवादेन कीर्तिं निपतिताम् इव ।।३४।।
sopasargam yatha siddhim buddhim sakalusam iva | abhutenapavadena kirtim nipatitam iva ||34||
रामोपरोधव्यथितां रक्षोहरणकर्शिताम् । अबलां मृगशावाक्षीं वीक्षमाणां ततस्ततः ।।३५।।
ramoparodhavyathitam raksoharanakarsitam | abalam mrgasavaksim viksamanam tatastatah ||35||
बाष्पाम्बुप्रतिपूर्णेन कृष्णवक्त्राक्षिपक्ष्मणा ।
वदनेनाप्रसन्नेन निःश्वसन्तीं पुनः पुनः || ३४||।।३६।।
baspambupratipurnena krsnavaktraksipaksmana | vadanenaprasannena nihsvasantim punah punah || 34||||36||
मलपङ्कधरां दीनां मण्डनार्हाममण्डिताम् । प्रभां नक्षत्रराजस्य कालमेघैरिवावृताम् ।।३७।।
malapaṅkadharam dinam mandanarhamamanditam | prabham naksatrarajasya kalameghairivavrtam ||37||
तस्य सन्दिदिहे बुद्धिर्मुहुः सीतां निरीक्ष्य तु । आम्नायानामयोगेन विद्यां प्रशिथिलाम् इव ।।३८।।
tasya sandidihe buddhirmuhuh sitam niriksya tu | amnayanamayogena vidyam prasithilam iva ||38||
दुःखेन बुबुधे सीतां हनुमाननलङ्कृताम् । संस्कारेण यथाहीनां वाचमर्थान्तरं गताम् ।।३९।।
duhkhena bubudhe sitam hanumananalaṅkrtam | samskarena yathahinam vacamarthantaram gatam ||39||
तां समीक्ष्य विशालाक्षीं राजपुत्रीमनिन्दिताम् । तर्कयामास सीतेति कारणैरुपपादयन् ।।४०।।
tam samiksya visalaksim rajaputrimaninditam | tarkayamasa siteti karanairupapadayan ||40||
वैदेह्या यानि चाङ्गेषु तदा रामोऽन्वकीर्तयत् । तान्याभरणजालानि गात्रशोभीन्यलक्षयत् ।।४१।।
vaidehya yani caṅgesu tada ramo'nvakirtayat | tanyabharanajalani gatrasobhinyalaksayat ||41||
सुकृतौ कर्णवेष्टौ च श्वदंष्ट्रौ च सुसंस्थितौ । मणिविद्रुमचित्राणि हस्तेष्वाभरणानि च ।।४२।।
sukrtau karnavestau ca svadamstrau ca susamsthitau | manividrumacitrani hastesvabharanani ca ||42||
श्यामानि चिरयुक्तत्वात्तथा संस्थानवन्ति च । तान्येवैतानि मन्येऽहं यानि रामोऽव्नकीर्तयत् ।।४३।।
syamani cirayuktatvattatha samsthanavanti ca | tanyevaitani manye'ham yani ramo'vnakirtayat ||43||
तत्र यान्यवहीनानि तान्यहं नोपलक्षये । यान्यस्या नावहीनानि तानीमानि न संशयः ।।४४।।
tatra yanyavahinani tanyaham nopalaksaye | yanyasya navahinani tanimani na samsayah ||44||
पीतं कनकपट्टाभं स्रस्तं तद्वसनं शुभम् । उत्तरीयं नगासक्तं तदा दृष्टं प्लवङ्गमैः ।।४५।।
pitam kanakapattabham srastam tadvasanam subham | uttariyam nagasaktam tada drstam plavaṅgamaih ||45||
भूषणानि च मुख्यानि दृष्टानि धरणीतले । अनयैवापविद्धानि स्वनवन्ति महान्ति च ।।४६।।
bhusanani ca mukhyani drstani dharanitale | anayaivapaviddhani svanavanti mahanti ca ||46||
इदं चिरगृहीतत्वाद्वसनं क्लिष्टवत्तरम् । तथा हि नूनं तद्वर्णं तथा श्रीमद्यथेतरत् ।।४७।।
idam ciragrhitatvadvasanam klistavattaram | tatha hi nunam tadvarnam tatha srimadyathetarat ||47||
इदं कनकवर्णाङ्गी रामस्य महिषी प्रिया । प्रणष्टापि सती यस्य मनसो न प्रणश्यति ।।४८।।
idam kanakavarnaṅgi ramasya mahisi priya | pranastapi sati yasya manaso na pranasyati ||48||
इयं सा यत्कृते रामश्चतुर्भिः परितप्यते । कारुण्येनानृशंस्येन शोकेन मदनेन च ।।४९।।
iyam sa yatkrte ramascaturbhih paritapyate | karunyenanrsamsyena sokena madanena ca ||49||
स्त्री प्रनष्टेति कारुण्यादाश्रितेत्यानृशंस्यतः । पत्नी नष्टेति शोकेन प्रियेति मदनेन च ।।५०।।
stri pranasteti karunyadasritetyanrsamsyatah | patni nasteti sokena priyeti madanena ca ||50||
अस्या देव्या यथा रूपमङ्गप्रत्यङ्गसौष्ठवम् । रामस्य च यथारूपं तस्येयमसितेक्षणा ।।५१।।
asya devya yatha rupamaṅgapratyaṅgasausthavam | ramasya ca yatharupam tasyeyamasiteksana ||51||
अस्या देव्या मनस्तस्मिंस्तस्य चास्यां प्रतिष्ठितम् । तेनेयं स च धर्मात्मा मुहूर्तमपि जीवति ।।५२।।
asya devya manastasmimstasya casyam pratisthitam | teneyam sa ca dharmatma muhurtamapi jivati ||52||
दुष्करं कुरुते रामो य इमां मत्तकाशिनीम् । सीतां विना महाबाहुर्मुहूर्तमपि जीवति ।।५३।।
duskaram kurute ramo ya imam mattakasinim | sitam vina mahabahurmuhurtamapi jivati ||53||
एवं सीतां तदा दृष्ट्वा हृष्टः पवनसम्भवः । जगाम मनसा रामं प्रशशंस च तं प्रभुम् ।।५४।।
evam sitam tada drstva hrstah pavanasambhavah | jagama manasa ramam prasasamsa ca tam prabhum ||54||