इत्युक्ताः सीतया घोरं राक्षस्यः क्रोधमूर्छिताः । काश्चिज्जग्मुस्तदाख्यातुं रावणस्य तरस्विनः ।। १।।
ityuktah sitaya ghoram raksasyah krodhamurchitah । kascijjagmustadakhyatum ravanasya tarasvinah ।। 1।।
ततः सीतामुपागम्य राक्षस्यो घोरदर्शनाः । पुनः परुषमेकार्थमनर्थार्थमथाब्रुवन् ।। २।।
tatah sitamupagamya raksasyo ghoradarsanah । punah parusamekartha - manartharthamathabruvan ।। 2।।
अद्येदानीं तवानार्ये सीते पापविनिश्चये । राक्षस्यो भक्षयिष्यन्ति मांसमेतद्यथासुखम् ।। ३।।
adyedanim tavanarye site papaviniscaye । raksasyo bhaksayisyanti mamsametadyathasukham ।। 3।।
सीतां ताभिरनार्याभिर्दृष्ट्वा सन्तर्जितां तदा । राक्षसी त्रिजटावृद्धा शयाना वाक्यमब्रवीत् ।। ४।।
sitam tabhiranaryabhirdrstva santarjitam tada । raksasi trijatavrddha sayana vakyamabravit ।। 4।।
आत्मानं खादतानार्या न सीतां भक्षयिष्यथ । जनकस्य सुतामिष्टां स्नुषां दशरथस्य च ।। ५।।
atmanam khadatanarya na sitam bhaksayisyatha । janakasya sutamistam snusam dasarathasya ca ।। 5।।
स्वप्नो ह्यद्य मया दृष्टो दारुणो रोमहर्षणः । राक्षसानामभावाय भर्तुरस्या भवाय च ।। ६।।
svapno hyadya maya drsto daruno romaharsanah । raksasanamabhavaya bharturasya bhavaya ca ।। 6।।
एवमुक्तास्त्रिजटया राक्षस्यः क्रोधमूर्छिताः । सर्वा एवाब्रुवन्भीतास्त्रिजटां तामिदं वचः ।। ७।।
evamuktastrijataya raksasyah krodhamurchitah । sarva evabruvanbhitastrijatam tamidam vacah ।। 7।।
कथयस्व त्वया दृष्टः स्वप्नेऽयं कीदृशो निशि । तासां श्रुत्वा तु वचनं राक्षसीनां मुखोद्गतम् ।। ८।।
kathayasva tvaya drstah svapne- ayam kidrso nisi । tasam shrutva tu vachanam raksasinam mukhodgatam।। 8।।
उवाच वचनं काले त्रिजटास्वप्नसंश्रितम् । गजदन्तमयीं दिव्यां शिबिकामन्तरिक्षगाम् ।। ९।।
tasam srutva tu vacanam raksasinam mukhodgatam । uvaca vacanam kale trijatasvapnasamsritam ।। 9।।
युक्तां वाजिसहस्रेण स्वयमास्थाय राघवः । शुक्लमाल्याम्बरधरो लक्ष्मणेन सहागतः ।। १०।।
gajadantamayim divyam sibikamantariksagam । yuktam vajisahasrena svayamasthaya raghavah ।। 10।।
स्वप्ने चाद्य मया दृष्टा सीता शुक्लाम्बरावृता । सागरेण परिक्षिप्तं श्वेतपर्वतमास्थिता ।।११।।
svapne cadya maya drsta sita suklambaravrta | sagarena pariksiptam svetaparvatamasthita ||11||
रामेण सङ्गता सीता भास्करेण प्रभा यथा ।राघवश्च मया दृष्टश्चतुर्दन्तं महागजम् ।।१२।।
ramena saṅgata sita bhaskarena prabha yatha | raghavasca maya drstascaturdantam mahagajam ||12||
आरूढः शैलसङ्काशं चचार सहलक्ष्मणः ।ततस्तौ सूर्यसंकाशो दीप्यमानौ स्वतेजसा ।।१३।।
arudhah sailasaṅkasam cacara sahalaksmanah | tatastau suryasamkaso dipyamanau svatejasa ||13||
शुक्लमाल्याम्बरधरौ जानकीं पर्युपस्थितौ ।ततस्तस्य नगस्याग्रे आकाशस्थस्य दन्तिनः ।।१४।।
suklamalyambaradharau janakim paryupasthitau | tatastasya nagasyagre akasasthasya dantinah ||14||
भर्त्रा परिगृहीतस्य जानकी स्कन्धमाश्रिता । भर्तुरङ्कात्समुत्पत्य ततः कमललोचना । चन्द्रसूर्यौ मया दृष्टा पाणिभ्यां परिमार्जती ।।१५।।
bhartra parigrhitasya janaki skandhamasrita | bharturaṅkatsamutpatya tatah kamalalocana | candrasuryau maya drsta panibhyam parimarjati ||15||
ततस्ताभ्यां कुमाराभ्यामास्थितः स गजोत्तमः । सीतया च विशालाक्ष्या लङ्काया उपरि स्थितः ।।१६।।
tatastabhyam kumarabhyamasthitah sa gajottamah | sitaya ca visalaksya laṅkaya upari sthitah ||16||
पाण्डुरर्षभयुक्तेन रथेनाष्टयुजा स्वयम् । इहोपयातः काकुत्स्थ स्सीतया सह भार्यया।।१७।।
pandurarsabhayuktena rathenastayuja svayam | ihopayatah kakutstha ssitaya saha bharyaya||17||
शुक्लमाल्याम्बरधरो लक्ष्मणेन समागतः । लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा सीतया सह वीर्यवान्।।१८।।
suklamalyambaradharo laksmanena samagatah | laksmanena saha bhratra sitaya saha viryavan||18||
लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा सीतया सह भार्यया । आरुह्य पुष्पकं दिव्यं विमानं सूर्यसन्निभम्।।१९।।
laksmanena saha bhratra sitaya saha bharyaya | aruhya puspakam divyam vimanam suryasannibham||19||
उत्तरां दिशमालोक्य जगाम पुरुषोत्तमः। एवं स्वप्ने मया दृष्टो रामो विष्णुपराक्रमः।।२०।।
uttaram disamalokya jagama purusottamah | evam svapne maya drsto ramo visnuparakramah||20||
लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा सीतया सह राघवः। न हि रामो महातेजाश्शक्यो जेतुं सुरासुरैः।।२१।।
laksmanena saha bhratra sitaya saha raghavah | na hi ramo mahatejassakyo jetum surasuraih||21||
राक्षसैर्वापि चान्यैर्वा स्वर्गः पापजनैरिव । रावणश्च मया दृष्टे मुण्डतैलसमुक्षितः।।२२।।
raksasairvapi canyairva svargah papajanairiva | ravanasca maya drste mundatailasamuksitah||22||
रक्तवासाः पिबन्मत्तः करवीरकृतस्रजः । विमानात्पुष्पकादद्य रावणः पतितो भुवि।।२३।।
raktavasah pibanmattah karavirakrtasrajah | vimanatpuspakadadya ravanah patito bhuvi||23||
कृष्यमाणः स्त्रिया दृष्टो मुण्डः कृष्णाम्बरः पुनः । रथेन खरयुक्तेन रक्तमाल्यानुलेपनः।।।२४।।
krsyamanah striya drsto mundah krsnambarah punah | rathena kharayuktena raktamalyanulepanah|||24||
पिबंस्तैलं हसन्नृत्यन् भ्रान्तचित्ताकुलेन्द्रियः। गर्दभेन ययौ शीघ्रं दक्षिणां दिशमास्थितः।
।।२५।।
pipamstailam hasannrtyan bhrantacittakulendriyah | gardabhena yayau sighram daksinam disamasthitah ||25||
पुनरेव मया दृष्टो रावणो राक्षसेश्वरः। पतितोऽ वाक्चिरा रा भूमौ गर्दभाद्भयमोहितः।।।२६।।
punareva maya drsto ravano raksasesvarah | patito' vakcira ra bhumau gardabhadbhayamohitah|||26||"
सहसोत्थाय संभ्रान्तो भयार्तो मदविह्वलः । उन्मत्त इव दिग्वासा दुर्वाक्यं प्रलपन्बहु।।।२७।।
sahasotthaya sambhranto bhayarto madavihvalah | unmatta iva digvasa durvakyam pralapanbahu|||27||
दुर्गन्धं दुस्सहं घोरं तिमिरं नरकोपमम् । मलपङ्कं प्रविश्याशु मग्नस्तत्र स रावणः।।।२८।।
durgandham dussaham ghoram timiram narakopamam | malapaṅkam pravisyasu magnastatra sa ravanah|||28||
प्रस्थिते दक्षाणामाशां प्रविष्टो कर्दम ह्रदम् । कण्ठे बद्ध्वा दशग्रीवं प्रमदा रक्तवासिनी।।२९।।
prasthite daksanamasam pravisto kardama hradam | kanthe baddhva dasagrivam pramada raktavasini||29||
काली कर्दमलिप्ताङ्गी दिशं याम्यां प्रकर्षति । एवं तत्र मया दृष्टः कुम्भकर्णो निशाचरः।।३०।।
kali kardamaliptaṅgi disam yamyam prakarsati | evam tatra maya drstah kumbhakarno nisacarah||30||
रावणस्य सुतास्सर्वे दृष्टास्तैलसमुक्षिताः । वराहेण दशग्रीवः शिंशुमारेण चेन्द्रजित् ।।३१।।
ravanasya sutassarve drstastailasamuksitah | varahena dasagrivah simsumarena cendrajit ||31||
उष्ट्रेण कुम्भकर्णश्च प्रयातो दक्षिणां दिशम् । एकस्तत्र मया दृष्टः श्वेतच्छत्रो विभीषणः।।३२।।
ustrena kumbhakarnasca prayato daksinam disam | ekastatra maya drstah svetacchatro vibhisanah||32||
शुक्लमाल्याम्बरधरः शुक्लगन्धानुलेपनः।
शङ्खदुन्धुभिनिर्घोषैर्नृत्तगीतैरलङ्कृतः।।३३।।
suklamalyambaradharah suklagandhanulepanah | saṅkhadundhubhinirghosa irnrttagitairalaṅkrtah||33||
आरुह्य शैलसङ्काशं मेघस्तनितनिस्स्वनम् । चतुर्दन्तं गजं दिव्यमास्ते तत्र विभीषणः ।।३४।।
aruhya sailasaṅkasam meghastanitanissvanam | caturdantam gajam divyamaste tatra vibhisanah ||34||
चतुर्भिस्सचिवैः सार्थं वैहायसमुपस्थितः।।।३५।।
caturbhissacivaih sartham vaihayasamupasthitah|||35||
समाजश्च महान्वृत्तो गीतवादित्रनिःस्वनः । पिबतां रक्तमाल्यानां रक्षसां रक्तवाससाम् ।।३६।।
samajasca mahanvrtto gitavaditranihsvanah | pibatam raktamalyanam raksasam raktavasasam ||36||
लङ्का चेयं पुरी रम्या सवाजिरथसङ्कुला । सागरे पतिता दृष्टा भग्नगोपुरतोरणा ।।३७।।
laṅka ceyam puri ramya savajirathasaṅkula | sagare patita drsta bhagnagopuratorana ||37||
लङ्का दृष्टा मया स्वप्ने रावणेनाभिरक्षिता । दग्धा रामस्य दूतेन वानरेण तरस्विना।।३८।।
laṅka drsta maya svapne ravanenabhiraksita | dagdha ramasya dutena vanarena tarasvina||38||
पीत्व तैलं प्रनृत्ताश्च प्रहसन्त्यो महास्वनाः । लङ्कायां भस्मरूक्षायां सर्वा राक्षसयोषितः ।।३९।।
pitva tailam pranrttasca prahasantyo mahasvanah | laṅkayam bhasmaruksayam sarva raksasayositah ||39||
कुम्भकर्णादयश्चेमे सर्वे राक्षसपुङ्गवाः । रक्तं निवसनं गृह्य प्रविष्टा गोमयह्रदे ।।४०।।
kumbhakarnadayasceme sarve raksasapuṅgavah | raktam nivasanam grhya pravista gomayahrade ||40||
अपगच्छत नश्यध्वं सीतामाप्नोति राघवः । घातयेत्परमामर्षी सर्वैः सार्धं हि राक्षसैः ।।४१।।
apagacchata nasyadhvam sitamapnoti raghavah | ghatayetparamamarsi sarvaih sardham hi raksasaih ||41||
प्रियां बहुमतां भार्यां वनवासमनुव्रताम् । भर्त्सितां तर्जितां वापि नानुमंस्यति राघवः ।।४२।।
priyam bahumatam bharyam vanavasamanuvratam | bhartsitam tarjitam vapi nanumamsyati raghavah ||42||
तदलं क्रूरवाक्यैर्वः सान्त्वमेवाभिधीयताम् । अभियाचाम वैदेहीम् एतद्धि मम रोचते ।।४३।।
tadalam kruravakyairvah santvamevabhidhiyatam | abhiyacama vaidehim etaddhi mama rocate ||43||
यस्या ह्येवं विधः स्वप्नो दुःखितायाः प्रदृश्यते । सा दुःखैर्बहुभिर्मुक्ता प्रियं प्राप्नोत्यनुत्तमम् ।।४४।।
yasya hyevam vidhah svapno duhkhitayah pradrsyate | sa duhkhairbahubhirmukta priyam prapnotyanuttamam ||44||
भर्त्सितामपि याचध्वं राक्षस्यः किं विवक्षया । राघवाद्धि भयं घोरं राक्षसानाम् उपस्थितम् ।।४५।।
bhartsitamapi yacadhvam raksasyah kim vivaksaya | raghavaddhi bhayam ghoram raksasanam upasthitam ||45||
प्रणिपात प्रसन्ना हि मैथिली जनकात्मजा । अलमेषा परित्रातुं राक्षस्यो महतो भयात् ।।४६।।
pranipata prasanna hi maithili janakatmaja | alamesa paritratum raksasyo mahato bhayat ||46||
अपि चास्या विशालाक्ष्या न किं चिदुपलक्षये । विरुद्धमपि चाङ्गेषु सुसूक्ष्ममपि लक्ष्मणम् ।।४७।।
api casya visalaksya na kim cidupalaksaye | viruddhamapi caṅgesu susuksmamapi laksmanam ||47||
छाया वैगुण्य मात्रं तु शङ्के दुःखमुपस्थितम् | अदुःखार्हामिमां देवीं वैहायसमुपस्थिताम् ।।।४८।।
chaya vaigunya matram tu saṅke duhkhamupasthitam | aduhkharhamimam devim vaihayasamupasthitam |||48||
अर्थसिद्धिं तु वैदेह्याः पश्याम्यहमुपस्थिताम् । राक्षसेन्द्रविनाशं च विजयं राघवस्य च ।।४९।।
arthasiddhim tu vaidehyah pasyamyahamupasthitam | raksasendravinasam ca vijayam raghavasya ca ||49||
निमित्तभूतमेतत्तु श्रोतुमस्या महत्प्रियम् । दृश्यते च स्फुरच्चक्षुः पद्मपत्रमिवायतम् ।।५०।।
nimittabhutametattu srotumasya mahatpriyam | drsyate ca sphuraccaksuh padmapatramivayatam ||50||
ईषध्दि हृषितो वास्या दक्षिणाया ह्यदक्षिणः । अकस्मादेव वैदेह्या बाहुरेकः प्रकम्पते ।।५१।।
isadhdi hrsito vasya daksinaya hyadaksinah | akasmadeva vaidehya bahurekah prakampate ||51||
करेणुहस्तप्रतिमः सव्यश्चोरुरनुत्तमः । वेपन्सूचयतीवास्या राघवं पुरतः स्थितम् ।।५२।।
karenuhastapratimah savyascoruranuttamah | vepansucayativasya raghavam puratah sthitam ||52||
पक्षी च शाखा निलयं प्रविष्टः पुनः पुनश्चोत्तमसान्त्ववादी । सुखागतां वाचमुदीरयाणः पुनः पुनश्चोदयतीव हृष्टः ।।५३।।
paksi ca sakha nilayam pravistah punah punascottamasantvavadi | sukhagatam vacamudirayanah punah punascodayativa hrstah ||53||
ततः सा ह्रीमती बाला भर्तुर्विजयहर्षिता । अवोचद् यदि तत् तथ्यं भवेय शरणं हि वः।।५४।।
tatah sa hrimati bala bharturvijayaharsita | avocad yadi tat tathyam bhaveya saranam hi vah||54||