एवमुक्तो हनुमता रामो दशरथात्मजः । तं मणिं हृदये कृत्वा प्ररुरोद सलक्ष्मणः ।। १।।
evamukto hanumata ramo dasarathatmajah । tam manim hrdaye krtva praruroda salaksmanah ।। 1।।
तं तु दृष्ट्वा मणिश्रेष्ठं राघवः शोककर्शितः । नेत्राभ्यामश्रुपूर्णाभ्यां सुग्रीवमिदमब्रवीत् ।। २।।
tam tu drstva manisrestham raghavah sokakarsitah । netrabhyamasrupurnabhyam sugrivamidamabravit ।। 2।।
यथैव धेनुः स्रवति स्नेहाद्वत्सस्य वत्सला । तथा ममापि हृदयं मणिरत्नस्य दर्शनात् ।। ३।।
yathaiva dhenuh sravati snehadvatsasya vatsala । tatha mamapi hrdayam maniratnasya darsanat ।। 3।।
मणिरत्नमिदं दत्तं वैदेह्याः श्वशुरेण मे । वधूकाले यथा बद्धमधिकं मूर्ध्नि शोभते ।। ४।।
maniratnamidam dattam vaidehyah svasurena me । vadhukale yatha baddhamadhikam murdhni sobhate ।। 4।।
अयं हि जलसम्भूतो मणिः प्रवरपूजितः । यज्ञे परमतुष्टेन दत्तः शक्रेण धीमता ।। ५।।
ayam hi jalasambhuto manih pravarapujitah । yajne paramatustena dattah sakrena dhimata ।। 5।।
इमं दृष्ट्वा मणिश्रेष्ठं तथा तातस्य दर्शनम् । अद्यास्म्यवगतः सौम्य वैदेहस्य तथा विभोः ।। ६।।
imam drstva manisrestham tatha tatasya darsanam । adyasmyavagatah saumya vaidehasya tatha vibhoh ।। 6।।
अयं हि शोभते तस्याः प्रियाया मूर्ध्नि मे मणिः । अद्यास्य दर्शनेनाहं प्राप्तां ताम् इव चिन्तये ।। ७।।
ayam hi sobhate tasyah priyaya murdhni me manih । adyasya darsanenaham praptam tam iva cintaye ।। 7।।
किमाह सीता वैदेही ब्रूहि सौम्य पुनः पुनः । परासुमिव तोयेन सिञ्चन्ती वाक्यवारिणा ।। ८।।
kimaha sita vaidehi bruhi saumya punah punah । parasumiva toyena sincanti vakyavarina ।। 8।।
इतस्तु किं दुःखतरं यदिमं वारिसम्भवम् । मणिं पश्यामि सौमित्रे वैदेहीमागतं विना ।। ९।।
itastu kim duhkhataram yadimam varisambhavam । manim pasyami saumitre vaidehimagatam vina ।। 9।।
चिरं जीवति वैदेही यदि मासं धरिष्यति । क्षणं सौम्य न जीवेयं विना तामसितेक्षणाम् ।। १०।।
ciram jivati vaidehi yadi masam dharisyati । ksanam saumya na jiveyam vina tamasiteksanam ।। 10।।
नय मामपि तं देशं यत्र दृष्टा मम प्रिया । न तिष्ठेयं क्षणमपि प्रवृत्तिमुपलभ्य च ।। ११।।
naya mamapi tam desam yatra drsta mama priya । na tistheyam ksanamapi pravrttimupalabhya ca ।। 11।।
कथं सा मम सुश्रोणि भीरु भीरुः सती तदा । भयावहानां घोराणां मध्ये तिष्ठति रक्षसाम् ।। १२।।
katham sa mama susroni bhiru bhiruh sati tada । bhayavahanam ghoranam madhye tisthati raksasam ।। 12।।
शारदस्तिमिरोन्मुखो नूनं चन्द्र इवाम्बुदैः । आवृतं वदनं तस्या न विराजति राक्षसैः ।। १३।।
saradastimironmukho nunam candra ivambudaih । avrtam vadanam tasya na virajati raksasaih ।। 13।।
किमाह सीता हनुमंस्तत्त्वतः कथयस्व मे । एतेन खलु जीविष्ये भेषजेनातुरो यथा ।। १४।।
kimaha sita hanumamstattvatah kathayasva me । etena khalu jivisye bhesajenaturo yatha ।। 14।।
मधुरा मधुरालापा किमाह मम भामिनी । मद्विहीना वरारोहा हनुमन्कथयस्व मे । दुःखाद्दुःखतरं प्राप्य कथं जीवति जानकी ।। १५।।
madhura madhuralapa kimaha mama bhamini । madvihina vararoha hanumankathayasva me । duhkhadduhkhataram prapya katham jivati janaki ।। 15।।