पुरा त्रेतायुगे राम बभूव बहुविस्तरम् । समन्ताद्योजनशतं विमृगं पक्षिवर्जितम् ।। ७.७७.१ ।।
purā tretāyuge rāma babhūva bahuvistaram | samantādyojanaśataṃ vimṛgaṃ pakṣivarjitam || 7.77.1 ||
तस्मिन्निर्मानुषे ऽरण्ये कुर्वाणस्तप उत्तमम् । अहमाक्रमितुं सौम्य तदरण्यमुपागमम् ।। ७.७७.२ ।।
tasminnirmānuṣe 'raṇye kurvāṇastapa uttamam | ahamākramituṃ saumya tadaraṇyamupāgamam || 7.77.2 ||
तस्य रूपमरण्यस्य निर्देष्टुं न शशाक ह । फलमूलैः सुखास्वादैर्बहुरूपैश्च पादपैः ।। ७.७७.३ ।।
tasya rūpamaraṇyasya nirdeṣṭuṃ na śaśāka ha | phalamūlaiḥ sukhāsvādairbahurūpaiśca pādapaiḥ || 7.77.3 ||
तस्यारण्यस्य मध्ये तु सरो योजनमायतम् । हंसकारण्डवाकीर्णं चक्रवाकोपशोभितम् ।। ७.७७.४ ।।
tasyāraṇyasya madhye tu saro yojanamāyatam | haṃsakāraṇḍavākīrṇaṃ cakravākopaśobhitam || 7.77.4 ||
पद्मोत्पलसमाकीर्णं समतिक्रान्तशैवलम् । तदाश्चर्यमिवात्यर्थं सुखास्वादमनुत्तमम् ।। ७.७७.५ ।।
padmotpalasamākīrṇaṃ samatikrāntaśaivalam | tadāścaryamivātyarthaṃ sukhāsvādamanuttamam || 7.77.5 ||
अरजस्कं तथा ऽक्षोभ्यं श्रीमत्पक्षिगणायुतम् । समीपे तस्य सरसो महदद्भुतमाश्रमम् ।। ७.७७.६ ।।
arajaskaṃ tathā 'kṣobhyaṃ śrīmatpakṣigaṇāyutam | samīpe tasya saraso mahadadbhutamāśramam || 7.77.6 ||
पुराणं पुण्यमत्यर्थं तपस्विजनवर्जितम् । तत्राहमवसं रात्रिं नैदाघीं पुरुषर्षभ ।। ७.७७.७ ।।
purāṇaṃ puṇyamatyarthaṃ tapasvijanavarjitam | tatrāhamavasaṃ rātriṃ naidāghīṃ puruṣarṣabha || 7.77.7 ||
प्रभाते काल्यमुत्थाय सरस्तदुपचक्रमे । अथापश्यं शवं तत्र सुपुष्टमजरं क्वचित् ।। ७.७७.८ ।।
prabhāte kālyamutthāya sarastadupacakrame | athāpaśyaṃ śavaṃ tatra supuṣṭamajaraṃ kvacit || 7.77.8 ||
पङ्किभेदेन पुष्टाङ्गं समाश्रितसरोवरम् । तिष्ठन्तं परया लक्ष्म्या तस्मिंस्तोयाशये नृप ।। ७.७७.९ ।।
paṅkibhedena puṣṭāṅgaṃ samāśritasarovaram | tiṣṭhantaṃ parayā lakṣmyā tasmiṃstoyāśaye nṛpa || 7.77.9 ||
तमर्थं चिन्तयानो ऽहं मुहूर्तं तत्र राघव । उषितो ऽस्मि सरस्तीरे किन्न्विदं स्यादिति प्रभो ।। ७.७७.१० ।।
tamarthaṃ cintayāno 'haṃ muhūrtaṃ tatra rāghava | uṣito 'smi sarastīre kinnvidaṃ syāditi prabho || 7.77.10 ||
अथापश्यं मुहूर्तेन दिव्यमद्भुतदर्शनम् । विमानं परमोदारं हंसयुक्तं मनोजवम् ।। ७.७७.११ ।।
athāpaśyaṃ muhūrtena divyamadbhutadarśanam | vimānaṃ paramodāraṃ haṃsayuktaṃ manojavam || 7.77.11 ||
अत्यर्थं स्वर्गिणं त विमाने रघुनन्दन । उपास्ते ऽप्सरसां वीर सहस्रं दिव्यभूषणम् ।। ७.७७.१२ ।।
atyarthaṃ svargiṇaṃ ta vimāne raghunandana | upāste 'psarasāṃ vīra sahasraṃ divyabhūṣaṇam || 7.77.12 ||
गायन्ति दिव्यगेयानि वादयन्ति तथा ऽपराः । क्ष्वेलयन्ति तथा चान्या नृत्यन्ति च तथा ऽपराः ।। ७.७७.१३ ।।
gāyanti divyageyāni vādayanti tathā 'parāḥ | kṣvelayanti tathā cānyā nṛtyanti ca tathā 'parāḥ || 7.77.13 ||
अपराश्चन्द्ररश्म्याभैर्हेमदण्डैश्च चामरैः । दोधूयुर्वदनं तस्य पुण्डरीकनिभेक्षणम् ।। ७.७७.१४ ।।
aparāścandraraśmyābhairhemadaṇḍaiśca cāmaraiḥ | dodhūyurvadanaṃ tasya puṇḍarīkanibhekṣaṇam || 7.77.14 ||
ततः सिंहासनं त्यक्त्वा मेरुकूटमिवांशुमान् । पश्यतो मे तदा राम विमानादवरुह्य च । तं शवं भक्षयामास स स्वर्गी रघुनन्दन ।। ७.७७.१५ ।।
tataḥ siṃhāsanaṃ tyaktvā merukūṭamivāṃśumān | paśyato me tadā rāma vimānādavaruhya ca | taṃ śavaṃ bhakṣayāmāsa sa svargī raghunandana || 7.77.15 ||
तथा भुक्त्वा यथाकामं मांसं बहु सुपीवरम् । अवतीर्य सरः स्वर्गी संस्प्रष्टुमुपचक्रमे ।। ७.७७.१६ ।।
tathā bhuktvā yathākāmaṃ māṃsaṃ bahu supīvaram | avatīrya saraḥ svargī saṃspraṣṭumupacakrame || 7.77.16 ||
उपस्पृश्य यथान्यायं स स्वर्गी रघुपुङ्गव । आरोढुमुपचक्राम विमानवरमुत्तमम् ।। ७.७७.१७ ।।
upaspṛśya yathānyāyaṃ sa svargī raghupuṅgava | āroḍhumupacakrāma vimānavaramuttamam || 7.77.17 ||
तमहं देवसङ्काशमारोहन्तमुदीक्ष्य वै । अथाहमब्रुवं वाक्यं स्वर्गिणं पुरुषर्षभ ।। ७.७७.१८ ।।
tamahaṃ devasaṅkāśamārohantamudīkṣya vai | athāhamabruvaṃ vākyaṃ svargiṇaṃ puruṣarṣabha || 7.77.18 ||
को भवान्देवसङ्काश आहारश्च विगर्हितः । त्वयेदं भुज्यते सौम्य किमर्थं वक्तुमर्हसि ।। ७.७७.१९ ।।
ko bhavāndevasaṅkāśa āhāraśca vigarhitaḥ | tvayedaṃ bhujyate saumya kimarthaṃ vaktumarhasi || 7.77.19 ||
कस्य स्यादीदृशो भाव आहारो देवसम्मतः । आश्चर्यं वर्तते सौम्य श्रोतुमिच्छामि तत्त्वतः ।। ७.७७.२० ।।
kasya syādīdṛśo bhāva āhāro devasammataḥ | āścaryaṃ vartate saumya śrotumicchāmi tattvataḥ || 7.77.20 ||
नाहमौपयिकं मन्ये तव भक्ष्यमिदं शवम् ।। ७.७७.२१ ।।
nāhamaupayikaṃ manye tava bhakṣyamidaṃ śavam || 7.77.21 ||
इत्येवमुक्तः स नरेन्द्र नाकी कौतूहलात्सूनृतया गिरा च । श्रुत्वा च वाक्यं मम सर्वमेतत्सर्वं तथा चाकथयन्ममेति ।। ७.७७.२२ ।।
ityevamuktaḥ sa narendra nākī kautūhalātsūnṛtayā girā ca | śrutvā ca vākyaṃ mama sarvametatsarvaṃ tathā cākathayanmameti || 7.77.22 ||
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीये आदिकाव्ये श्रीमदुत्तरकाण्डे सप्तसप्ततितमः सर्गः ।। ७७ ।।
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīye ādikāvye śrīmaduttarakāṇḍe saptasaptatitamaḥ sargaḥ || 77 ||