एतदाख्याय काकुत्स्थो भ्रातृभ्याममितप्रभः । लक्ष्मणं पुनरेवाह धर्मयुक्तमिदं वचः ।। ७.९१.१ ।।
etadākhyāya kākutstho bhrātṛbhyāmamitaprabhaḥ | lakṣmaṇaṃ punarevāha dharmayuktamidaṃ vacaḥ || 7.91.1 ||
वसिष्ठं वामदेवं च जाबालिमथ कश्यपम् । द्विजांश्च सर्वप्रवरानश्वमेधपुरस्कृतान् ।। ७.९१.२ ।।
vasiṣṭhaṃ vāmadevaṃ ca jābālimatha kaśyapam | dvijāṃśca sarvapravarānaśvamedhapuraskṛtān || 7.91.2 ||
एतान्सर्वान्समानीय मन्त्रयित्वा च लक्ष्मण । हयं लक्षणसम्पन्नं विमोक्ष्यामि समाधिना ।। ७.९१.३ ।।
etānsarvānsamānīya mantrayitvā ca lakṣmaṇa | hayaṃ lakṣaṇasampannaṃ vimokṣyāmi samādhinā || 7.91.3 ||
तद्वाक्यं राघवेणोक्तं श्रुत्वा त्वरितविक्रमः । द्विजान्सर्वान्समाहूय दर्शयामास राघवम् ।। ७.९१.४ ।।
tadvākyaṃ rāghaveṇoktaṃ śrutvā tvaritavikramaḥ | dvijānsarvānsamāhūya darśayāmāsa rāghavam || 7.91.4 ||
ते दृष्ट्वा देवसङ्काशं कृतपादाभिवन्दनम् । राघवं सुदुराधर्षमाशीर्भिः समपूजयन् ।। ७.९१.५ ।।
te dṛṣṭvā devasaṅkāśaṃ kṛtapādābhivandanam | rāghavaṃ sudurādharṣamāśīrbhiḥ samapūjayan || 7.91.5 ||
प्राञ्जलिः स तदा भूत्वा राघवो द्विजसत्तमान् । आचचक्षे ऽश्वमेधस्य ह्यभिप्रायं महायशाः ।। ७.९१.६ ।।
prāñjaliḥ sa tadā bhūtvā rāghavo dvijasattamān | ācacakṣe 'śvamedhasya hyabhiprāyaṃ mahāyaśāḥ || 7.91.6 ||
ते तु रामस्य तच्छ्रुत्वा नमस्कृत्वा वृषध्वजम् । अश्वमेधं द्विजाः सर्वे पूजयन्ति स्म सर्वशः ।। ७.९१.७ ।।
te tu rāmasya tacchrutvā namaskṛtvā vṛṣadhvajam | aśvamedhaṃ dvijāḥ sarve pūjayanti sma sarvaśaḥ || 7.91.7 ||
स तेषां द्विजमुख्यानां वाक्यमद्भुतदर्शनम् । अश्वमेधाश्रितं श्रुत्वा भृशं प्रीतो ऽभवत्तदा ।। ७.९१.८ ।।
sa teṣāṃ dvijamukhyānāṃ vākyamadbhutadarśanam | aśvamedhāśritaṃ śrutvā bhṛśaṃ prīto 'bhavattadā || 7.91.8 ||
विज्ञाय कर्म तत्तेषां रामो लक्ष्मणमब्रवीत् । प्रेषयस्व द्रुतं दूतान् सुग्रीवाय महात्मने ।। ७.९१.९ ।।
vijñāya karma tatteṣāṃ rāmo lakṣmaṇamabravīt | preṣayasva drutaṃ dūtān sugrīvāya mahātmane || 7.91.9 ||
यथा महद्भिर्हरिभिर्बहुभिश्च वनौकसाम् । सार्धमागच्छ भद्रं ते ह्यनुभोक्तुं महोत्सवम् ।। ७.९१.१० ।।
yathā mahadbhirharibhirbahubhiśca vanaukasām | sārdhamāgaccha bhadraṃ te hyanubhoktuṃ mahotsavam || 7.91.10 ||
बिभीषणश्च रक्षोभिः कामगैर्बहुभिर्वृतः । अश्वमेधं महायज्ञमायात्वतुलविक्रमः ।। ७.९१.११ ।।
bibhīṣaṇaśca rakṣobhiḥ kāmagairbahubhirvṛtaḥ | aśvamedhaṃ mahāyajñamāyātvatulavikramaḥ || 7.91.11 ||
राजानश्च महाभागा ये मे प्रियचिकीर्षवः । सानुगाः क्षिप्रमायान्तु यज्ञं द्रष्टुमनुत्तमम् ।। ७.९१.१२ ।।
rājānaśca mahābhāgā ye me priyacikīrṣavaḥ | sānugāḥ kṣipramāyāntu yajñaṃ draṣṭumanuttamam || 7.91.12 ||
देशान्तरगता ये च द्विजा धर्मसमाहिताः । आमन्त्रयस्व तान्सर्वानश्वमेधाय लक्ष्मण ।। ७.९१.१३ ।।
deśāntaragatā ye ca dvijā dharmasamāhitāḥ | āmantrayasva tānsarvānaśvamedhāya lakṣmaṇa || 7.91.13 ||
ऋषयश्च महाबाहो आहूयन्तां तपोधनाः । देशान्तरगताः सर्वे सदाराश्च द्विजातयः । तथैव तालावचरास्तथैव नटनर्तकाः ।। ७.९१.१४ ।।
ṛṣayaśca mahābāho āhūyantāṃ tapodhanāḥ | deśāntaragatāḥ sarve sadārāśca dvijātayaḥ | tathaiva tālāvacarāstathaiva naṭanartakāḥ || 7.91.14 ||
यज्ञवाटश्च सुमहान्गोमत्या नैमिशे वने । आज्ञाप्यतां महाबाहो तद्धि पुण्यमनुत्तमम् ।। ७.९१.१५ ।।
yajñavāṭaśca sumahāngomatyā naimiśe vane | ājñāpyatāṃ mahābāho taddhi puṇyamanuttamam || 7.91.15 ||
शान्तयश्च महाबाहो प्रवर्त्यन्तां समन्ततः ।। ७.९१.१६ ।।
śāntayaśca mahābāho pravartyantāṃ samantataḥ || 7.91.16 ||
शतशश्चापि धर्मज्ञाः क्रतुमुख्यमनुत्तमम् । अनुभूय महायज्ञं नैमिशे रघुनन्दन ।। ७.९१.१७ ।।
śataśaścāpi dharmajñāḥ kratumukhyamanuttamam | anubhūya mahāyajñaṃ naimiśe raghunandana || 7.91.17 ||
तुष्टः पुष्टश्च सर्वो ऽसौ मानितश्च यथाविधि । प्रीतिं यास्यति धर्मज्ञ शीघ्रमामन्त्र्यतां जनः ।। ७.९१.१८ ।।
tuṣṭaḥ puṣṭaśca sarvo 'sau mānitaśca yathāvidhi | prītiṃ yāsyati dharmajña śīghramāmantryatāṃ janaḥ || 7.91.18 ||
शतं वाहसहस्राणां तण्डुलानां वपुष्मताम् । अयुतं तिलमुद्गानां प्रयात्वग्रे महाबल ।। ७.९१.१९ ।।
śataṃ vāhasahasrāṇāṃ taṇḍulānāṃ vapuṣmatām | ayutaṃ tilamudgānāṃ prayātvagre mahābala || 7.91.19 ||
चणकानां कुलित्थानां माषाणां लवणस्य च । अतो ऽनुरूपं स्नेहं च गन्धं सङ्क्षिप्तमेव च ।। ७.९१.२० ।।
caṇakānāṃ kulitthānāṃ māṣāṇāṃ lavaṇasya ca | ato 'nurūpaṃ snehaṃ ca gandhaṃ saṅkṣiptameva ca || 7.91.20 ||
सुवर्णकोट्यो बहुला हिरण्यस्य शतोत्तराः । अग्रतो भरतः कृत्वा गच्छत्वग्रे समाधिना ।। ७.९१.२१ ।।
suvarṇakoṭyo bahulā hiraṇyasya śatottarāḥ | agrato bharataḥ kṛtvā gacchatvagre samādhinā || 7.91.21 ||
अन्तरा पण्यवीथ्यश्च सर्वे च नटनर्तकाः । सूदा नार्यश्च बहवो नित्यं यौवनशालिनः ।। ७.९१.२२ ।।
antarā paṇyavīthyaśca sarve ca naṭanartakāḥ | sūdā nāryaśca bahavo nityaṃ yauvanaśālinaḥ || 7.91.22 ||
भरतेन तु सार्धं ते यान्तु सैन्यानि चाग्रतः । नैगमा बलवृद्धाश्च द्विजाश्च सुसमाहिताः ।। ७.९१.२३ ।।
bharatena tu sārdhaṃ te yāntu sainyāni cāgrataḥ | naigamā balavṛddhāśca dvijāśca susamāhitāḥ || 7.91.23 ||
कर्मान्तिकान्वर्धकिनः कोशाध्यक्षांश्च नैगमान् । मम मातऽस्तथा सर्वाः कुमारान्तःपुराणि च ।। ७.९१.२४ ।।
karmāntikānvardhakinaḥ kośādhyakṣāṃśca naigamān | mama māta'stathā sarvāḥ kumārāntaḥpurāṇi ca || 7.91.24 ||
काञ्चनीं मम पत्नीं च दीक्षायां ज्ञांश्च कर्मणि । अग्रतो भरतः कृत्वा गच्छत्वग्रे महायशाः ।। ७.९१.२५ ।।
kāñcanīṃ mama patnīṃ ca dīkṣāyāṃ jñāṃśca karmaṇi | agrato bharataḥ kṛtvā gacchatvagre mahāyaśāḥ || 7.91.25 ||
उपकार्या महार्हाश्च पार्थिवानां महौजसाम् । सानुगानां नरश्रेष्ठो व्यादिदेश महाबलः ।। ७.९१.२६ ।।
upakāryā mahārhāśca pārthivānāṃ mahaujasām | sānugānāṃ naraśreṣṭho vyādideśa mahābalaḥ || 7.91.26 ||
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीये आदिकाव्ये श्रीमदुत्तरकाण्डे एकनवतितमः सर्गः ।। ९१ ।।
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīye ādikāvye śrīmaduttarakāṇḍe ekanavatitamaḥ sargaḥ || 91 ||