।। ब्रह्मोवाच ।।
अथाकर्ण्य गिरीशश्च निजपुर्य्युपकण्ठतः ।। प्राप्तमीशं सर्वगं वै मुमुदेति हिमालयः ।। १ ।।
athākarṇya girīśaśca nijapuryyupakaṇṭhataḥ || prāptamīśaṃ sarvagaṃ vai mumudeti himālayaḥ || 1 ||
अथ सम्भृतसम्भार स्सम्भाषां कर्तुमीश्वरम् ।। शैलान्प्रस्थापयामास ब्राह्मणानपि सर्वशः ।। २ ।। ।
atha sambhṛtasambhāra ssambhāṣāṃ kartumīśvaram || śailānprasthāpayāmāsa brāhmaṇānapi sarvaśaḥ || 2 || |
स्वयं जगाम सद्भक्त्या प्राणेप्सुन्द्रष्टुऽमीश्वरम् ।। भक्त्युद्रुतमनाश्शैलः प्रशंसन् स्वविधिम्मुदा ।। ३।।
svayaṃ jagāma sadbhaktyā prāṇepsundraṣṭu'mīśvaram || bhaktyudrutamanāśśailaḥ praśaṃsan svavidhimmudā || 3||
देवसेनां तदा दृष्ट्वा हिमवान्वि स्मयं गतः ।। जगाम सम्मुखस्तत्र धन्योऽहमिति चिन्तयन् ।। ४।।
devasenāṃ tadā dṛṣṭvā himavānvi smayaṃ gataḥ || jagāma sammukhastatra dhanyo'hamiti cintayan || 4||
देवा हि तद्बलं दृष्ट्वा विस्मयम्परमं गताः ।। आनन्दम्परमम्प्रापुर्देवाश्च गिरयस्तथा ।। ५।।
devā hi tadbalaṃ dṛṣṭvā vismayamparamaṃ gatāḥ || ānandamparamamprāpurdevāśca girayastathā || 5||
पर्वतानां महासेना देवानां च तथा मुने ।। मिलित्वा विरराजेव पूर्वपश्चिमसागरौ ।। ६।।
parvatānāṃ mahāsenā devānāṃ ca tathā mune || militvā virarājeva pūrvapaścimasāgarau || 6||
परस्परं मिलित्वा ते देवाश्च पर्वतास्तथा ।। कृतकृत्यन्तथात्मानम्मेनिरे परया मुदा ।। ७।।
parasparaṃ militvā te devāśca parvatāstathā || kṛtakṛtyantathātmānammenire parayā mudā || 7||
अथेश्वरम्पुरो दृष्ट्वा प्रणनाम हिमालयः ।। सर्वे प्रणेमुर्गिरयो ब्राह्मणाश्च सदाशिवम् ।। ८।।
atheśvarampuro dṛṣṭvā praṇanāma himālayaḥ || sarve praṇemurgirayo brāhmaṇāśca sadāśivam || 8||
वृषभस्थम्प्रसन्नास्यन्नानाभरणभूषितम् ।। दिव्यावयवलावण्यप्रकाशितदिगन्तरम् ।। ९ ।।
vṛṣabhasthamprasannāsyannānābharaṇabhūṣitam || divyāvayavalāvaṇyaprakāśitadigantaram || 9 ||
सुसूक्ष्माहतसत्पट्टवस्त्रशोभितविग्रहम् ।। सद्रत्नविलसन्मौलिं विहसन्तं शुचिप्रभम् ।। 2.3.42.१ ० ।।
susūkṣmāhatasatpaṭṭavastraśobhitavigraham || sadratnavilasanmauliṃ vihasantaṃ śuciprabham || 2.3.42.1 0 ||
भूषाभूताहियुक्तांगमद्भुतावयवप्रभम् ।। दिव्यद्युतिं सुरेशैश्च सेवितं करचामरैः ।। ११ ।।
bhūṣābhūtāhiyuktāṃgamadbhutāvayavaprabham || divyadyutiṃ sureśaiśca sevitaṃ karacāmaraiḥ || 11 ||
वामस्थिताच्युतन्दक्षभागस्थितविभुम्प्रभुम् ।। पृष्ठस्थितहरिं पृष्ठपार्श्वस्थितसुरादिकम् ।। १२।। ।
vāmasthitācyutandakṣabhāgasthitavibhumprabhum || pṛṣṭhasthitahariṃ pṛṣṭhapārśvasthitasurādikam || 12|| |
नानाविधिसुराद्यैश्च संस्तुतं लोकशंकरम् ।। स्वहेत्वात्ततनुम्ब्रह्मसर्वेशं वरदायकम् ।। १३।।
nānāvidhisurādyaiśca saṃstutaṃ lokaśaṃkaram || svahetvāttatanumbrahmasarveśaṃ varadāyakam || 13||
सगुणं निर्गुणं चापि भक्ताधीनं कृपाकरम्।। प्रकृतेः पुरुषस्यापि परं सच्चित्सुखात्मकम् ।। १४ ।।
saguṇaṃ nirguṇaṃ cāpi bhaktādhīnaṃ kṛpākaram|| prakṛteḥ puruṣasyāpi paraṃ saccitsukhātmakam || 14 ||
प्रभोर्दक्षिणभागे तु ददर्श हरिमच्युतम् ।। विनतातनयारूढं नानाभूषणभूषितम् ।। ।। १५ ।।
prabhordakṣiṇabhāge tu dadarśa harimacyutam || vinatātanayārūḍhaṃ nānābhūṣaṇabhūṣitam || || 15 ||
प्रभोश्च वामभागे तु मुने मां सन्ददर्श ह ।। चतुर्मुखं महाशोभं स्वपरीवारसंयुतम् ।। १६ ।।
prabhośca vāmabhāge tu mune māṃ sandadarśa ha || caturmukhaṃ mahāśobhaṃ svaparīvārasaṃyutam || 16 ||
एतौ सुरेश्वरौ दृष्ट्वा शिवस्याति प्रियौ सदा ।। प्रणनाम गिरीशश्च सपरीवार आदरात् ।। १७।।
etau sureśvarau dṛṣṭvā śivasyāti priyau sadā || praṇanāma girīśaśca saparīvāra ādarāt || 17||
तथा शिवस्य पृष्ठे च पार्श्वयोस्तु विराजितान् ।। देवादीन्प्रणनामासौ दृष्ट्वा गिरिवरेश्वरः ।। १८ ।।
tathā śivasya pṛṣṭhe ca pārśvayostu virājitān || devādīnpraṇanāmāsau dṛṣṭvā girivareśvaraḥ || 18 ||
शिवाज्ञया पुरो भूत्वा जगाम स्वपुरं गिरिः ।। शेषहर्यात्मभूश्शीघ्रं मुनिभिः निर्जरादिभिः ।। १९ ।।
śivājñayā puro bhūtvā jagāma svapuraṃ giriḥ || śeṣaharyātmabhūśśīghraṃ munibhiḥ nirjarādibhiḥ || 19 ||
सर्वे मुनिसुराद्याश्च गच्छन्तः प्रभुणा सह ।। गिरेः पुरं समुदिताः शशंसुर्बहु नारद ।। 2.3.42.२० ।।
sarve munisurādyāśca gacchantaḥ prabhuṇā saha || gireḥ puraṃ samuditāḥ śaśaṃsurbahu nārada || 2.3.42.20 ||
रचिते शिखरे रम्ये संस्थाप्य देवतादिकम् ।। जगाम हिमवाँस्तत्र यत्रास्ति विधिवेदिका ।। २१।।
racite śikhare ramye saṃsthāpya devatādikam || jagāma himavāँstatra yatrāsti vidhivedikā || 21||
कारयित्वा विशेषेण चतुष्कन्तो रणैर्युतम् ।। स्नानदानादिकं कृत्वा परीक्षामकरोत्तदा ।। २२।।
kārayitvā viśeṣeṇa catuṣkanto raṇairyutam || snānadānādikaṃ kṛtvā parīkṣāmakarottadā || 22||
स्वपुत्रान्प्रेषयामास शिवस्य निकटे तथा ।। हिमो विष्ण्वादिसम्पूर्णवर्गयुक्तस्य शैलराट् ।। २३।।
svaputrānpreṣayāmāsa śivasya nikaṭe tathā || himo viṣṇvādisampūrṇavargayuktasya śailarāṭ || 23||
कर्तुमेच्छद्वराचारं महोत्सवपुरस्सरम् ।। महाहर्षयुतस्सर्वबन्धुयुग्घिमशैलराट् ।। २४।।
kartumecchadvarācāraṃ mahotsavapurassaram || mahāharṣayutassarvabandhuyugghimaśailarāṭ || 24||
अथ ते गिरिपु त्राश्च तत्र गत्वा प्रणम्य तम् ।। सस्ववर्गं प्रार्थनान्तामूचुश्शैलेश्वरस्य वै ।। २५ ।।
atha te giripu trāśca tatra gatvā praṇamya tam || sasvavargaṃ prārthanāntāmūcuśśaileśvarasya vai || 25 ||
ततस्ते स्वालयं जग्मुश्शैलपुत्रास्तदाज्ञया ।। शैलराजाय संचख्युस्ते चायान्तीति हर्षिताः ।। २६।।
tataste svālayaṃ jagmuśśailaputrāstadājñayā || śailarājāya saṃcakhyuste cāyāntīti harṣitāḥ || 26||
अथ देवाः प्रार्थनान्तां गिरेः श्रुत्वातिहर्षिताः ।। मुने विष्ण्वादयस्सर्वे सेश्वरा मुमुदुर्भृशम् ।। २७।।
atha devāḥ prārthanāntāṃ gireḥ śrutvātiharṣitāḥ || mune viṣṇvādayassarve seśvarā mumudurbhṛśam || 27||
कृत्वा सुवेषं सर्वेपि निर्जरा मुनयो गणाः ।। गमनं चक्रुरन्येपि प्रभुणा गिरिराड्गृहम् ।। २८ ।।
kṛtvā suveṣaṃ sarvepi nirjarā munayo gaṇāḥ || gamanaṃ cakruranyepi prabhuṇā girirāḍgṛham || 28 ||
तस्मिन्नवसरे मेना द्रष्टुकामाभवच्छिवम् ।। प्रभोराह्वाययामास मुने त्वां मुनिसत्तमम् ।। २९।।
tasminnavasare menā draṣṭukāmābhavacchivam || prabhorāhvāyayāmāsa mune tvāṃ munisattamam || 29||
अगमस्त्वं मुने तत्र प्रभुणा प्रेरितस्तदा।। मनसा शिवहृद्धेतुं पूर्णं कर्तुं तमिच्छता ।। 2.3.42.३० ।।
agamastvaṃ mune tatra prabhuṇā preritastadā|| manasā śivahṛddhetuṃ pūrṇaṃ kartuṃ tamicchatā || 2.3.42.30 ||
त्वाम्प्रणम्य मुने मेना प्राह विस्मितमानसा ।। द्रष्टुकामा प्रभो रूपं शंकरस्य मदापहम् ।। ३१ ।।
tvāmpraṇamya mune menā prāha vismitamānasā || draṣṭukāmā prabho rūpaṃ śaṃkarasya madāpaham || 31 ||
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायान्तृतीये पार्वतीखण्डे देवगिरिमेलवर्णनं नाम द्विचत्वारिंशोऽध्यायः ।। ४२ ।।
iti śrīśivamahāpurāṇe dvitīyāyāṃ rudrasaṃhitāyāntṛtīye pārvatīkhaṇḍe devagirimelavarṇanaṃ nāma dvicatvāriṃśo'dhyāyaḥ || 42 ||
ॐ श्री परमात्मने नमः