| |
|

This overlay will guide you through the buttons:

सनत्कुमार उवाच ।।
अथ दैत्या महावीर्याश्शूलैः परशुपट्टिशैः ॥ निजघ्नुस्सर्वदेवांश्च भयव्याकुलमानसान् ॥ १ ॥
atha daityā mahāvīryāśśūlaiḥ paraśupaṭṭiśaiḥ .. nijaghnussarvadevāṃśca bhayavyākulamānasān .. 1 ..
दैत्यायुधैः समाविद्धदेहा देवास्सवासवाः ॥ रणाद्विदुद्रुवुस्सर्वे भयव्याकुलमानसाः ॥ २ ॥
daityāyudhaiḥ samāviddhadehā devāssavāsavāḥ .. raṇādvidudruvussarve bhayavyākulamānasāḥ .. 2 ..
पलायनपरान्दृष्ट्वा हृषीकेशस्सुरानथ ॥ विष्णुर्वै गरुडारूढो योद्धुमभ्याययौ द्रुतम् ॥ ३
palāyanaparāndṛṣṭvā hṛṣīkeśassurānatha .. viṣṇurvai garuḍārūḍho yoddhumabhyāyayau drutam .. 3
सुदर्शनेन चक्रेण सर्वतः प्रस्फुरन्रुचा ॥ सुशोभितकराब्जश्च रेजे भक्ताभयंकरः ॥ ८॥ ।
sudarśanena cakreṇa sarvataḥ prasphuranrucā .. suśobhitakarābjaśca reje bhaktābhayaṃkaraḥ .. 8.. .
शंखखड्गगदाशार्ङ्गधारी क्रोधसमन्वितः ॥ कठोरास्त्रो महावीरस्सर्वयुद्धविशारदः ॥ ५॥
śaṃkhakhaḍgagadāśārṅgadhārī krodhasamanvitaḥ .. kaṭhorāstro mahāvīrassarvayuddhaviśāradaḥ .. 5..
धनुषं शार्ङ्गनामानं विस्फूर्य्य विननाद ह॥ तस्य नादेन त्रैलोक्यं पूरितं महता मुने ॥ ६॥
dhanuṣaṃ śārṅganāmānaṃ visphūryya vinanāda ha.. tasya nādena trailokyaṃ pūritaṃ mahatā mune .. 6..
शार्ङ्गनिस्सृतबाणैश्च दितिजानां शिरांसि वै॥ चकर्त्त भगवान् विष्णुः कोटिशो रुट् समाकुलः ॥ ७॥
śārṅganissṛtabāṇaiśca ditijānāṃ śirāṃsi vai.. cakartta bhagavān viṣṇuḥ koṭiśo ruṭ samākulaḥ .. 7..
अथारुणानुजजवपक्षवातप्रपीडिताः ॥ वात्याधिवर्त्तिता दैत्या बभ्रमुः खे यथा घनाः ॥ ८ ॥
athāruṇānujajavapakṣavātaprapīḍitāḥ .. vātyādhivarttitā daityā babhramuḥ khe yathā ghanāḥ .. 8 ..
ततो जलंधरो दृष्ट्वा दैत्यान्वात्याप्रपीडितान् ॥ चुक्रोधाति महादैत्यो देववृन्दभयंकरः ॥ ९ ॥
tato jalaṃdharo dṛṣṭvā daityānvātyāprapīḍitān .. cukrodhāti mahādaityo devavṛndabhayaṃkaraḥ .. 9 ..
मर्द्दयंतं च तं दृष्ट्वा दैत्यान् प्रस्फुरिताधरः ॥ योद्धुमभ्याययौ वीरो वेगेन हरिणा सह ॥ 2.5.17.१० ॥
marddayaṃtaṃ ca taṃ dṛṣṭvā daityān prasphuritādharaḥ .. yoddhumabhyāyayau vīro vegena hariṇā saha .. 2.5.17.10 ..
स चकार महानादं देवासुरभयंकरम् ॥ दैत्यानामधिपः कर्णा विदीर्णाः श्रवणात्ततः ॥ ११ ॥
sa cakāra mahānādaṃ devāsurabhayaṃkaram .. daityānāmadhipaḥ karṇā vidīrṇāḥ śravaṇāttataḥ .. 11 ..
भयंङ्करेण दैत्यस्य नादेन पूरितं तदा ॥ जलंधरस्य महता चकम्पे सकलं जगत् ॥ १२ ॥
bhayaṃṅkareṇa daityasya nādena pūritaṃ tadā .. jalaṃdharasya mahatā cakampe sakalaṃ jagat .. 12 ..
ततस्समभवद्युद्धं विष्णुदैत्येन्द्रयोर्महत् ॥ आकाशं कुर्वतोर्बाणैस्तदा निरवकाशवत् ॥ १३ ॥
tatassamabhavadyuddhaṃ viṣṇudaityendrayormahat .. ākāśaṃ kurvatorbāṇaistadā niravakāśavat .. 13 ..
तयोश्च तेन युद्धेन परस्परमभून्मुने ॥ देवासुरर्षिसिद्धानां भीकरेणातिविस्मयः ॥ १४ ॥
tayośca tena yuddhena parasparamabhūnmune .. devāsurarṣisiddhānāṃ bhīkareṇātivismayaḥ .. 14 ..
विष्णुर्दैत्यस्य बाणौघैर्ध्वजं छत्रं धनुश्शरान् ॥ चिच्छेद तं च हृदये बाणेनैकेन ताडयन् ॥ १५ ॥
viṣṇurdaityasya bāṇaughairdhvajaṃ chatraṃ dhanuśśarān .. ciccheda taṃ ca hṛdaye bāṇenaikena tāḍayan .. 15 ..
ततो दैत्यस्समुत्पत्य गदापाणिस्त्वरान्वितः ॥ आहत्य गरुडं मूर्ध्नि पातयामास भूतले ॥ १६ ॥
tato daityassamutpatya gadāpāṇistvarānvitaḥ .. āhatya garuḍaṃ mūrdhni pātayāmāsa bhūtale .. 16 ..
विष्णुं जघान शूलेन तीक्ष्णेन प्रस्फुरद्रुचा ॥ हृदये क्रोधसंयुक्तो दैत्यः प्रस्फुरिताधरः ॥ १७ ॥
viṣṇuṃ jaghāna śūlena tīkṣṇena prasphuradrucā .. hṛdaye krodhasaṃyukto daityaḥ prasphuritādharaḥ .. 17 ..
विष्णुर्गदां च खड्गेन चिच्छेद प्रहसन्निव ॥ तं विव्याध शरैस्तीक्ष्णैश्शार्ङ्गं विस्फूर्य दैत्यहा ॥ १८॥
viṣṇurgadāṃ ca khaḍgena ciccheda prahasanniva .. taṃ vivyādha śaraistīkṣṇaiśśārṅgaṃ visphūrya daityahā .. 18..
विष्णुर्जलंधरं दैत्यं भयदेन शरेण ह ॥ क्रोधाविष्टोऽतितीक्ष्णेन जघानाशु सुरारिहा ॥ १९ ॥
viṣṇurjalaṃdharaṃ daityaṃ bhayadena śareṇa ha .. krodhāviṣṭo'titīkṣṇena jaghānāśu surārihā .. 19 ..
आगतं तस्य तं बाणं दृष्ट्वा दैत्यो महाबलः ॥ छित्त्वा बाणेन विष्णुं च जघान हृदये द्रुतम् ॥ 2.5.17.२० ॥
āgataṃ tasya taṃ bāṇaṃ dṛṣṭvā daityo mahābalaḥ .. chittvā bāṇena viṣṇuṃ ca jaghāna hṛdaye drutam .. 2.5.17.20 ..
केशवोऽपि महाबाहुं विक्षिप्तमसुरेण तम्॥ शरं तिलप्रमाणेन च्छित्त्वा वीरो ननाद ह ॥ २१ ॥
keśavo'pi mahābāhuṃ vikṣiptamasureṇa tam.. śaraṃ tilapramāṇena cchittvā vīro nanāda ha .. 21 ..
पुनर्बाण समाधत्त धनुषि क्रोधवेपितः ॥ महाबलोऽथ बाणेन चिच्छेद स शिलीमुखम् ॥ २२ ॥
punarbāṇa samādhatta dhanuṣi krodhavepitaḥ .. mahābalo'tha bāṇena ciccheda sa śilīmukham .. 22 ..
वासुदेवः पुनर्बाणं नाशाय विबुधद्विषः॥ क्रोधेनाधत्त धनुषि सिंहवद्विननाद ह ॥ २३॥
vāsudevaḥ punarbāṇaṃ nāśāya vibudhadviṣaḥ.. krodhenādhatta dhanuṣi siṃhavadvinanāda ha .. 23..
जलंधरोऽथ दैत्येन्द्रः कोपच्छिन्नाधरो बली ॥ शरेण श्वेन शार्ङ्गाख्यं धनुश्चिच्छेद वैष्णवम् ॥ २४॥
jalaṃdharo'tha daityendraḥ kopacchinnādharo balī .. śareṇa śvena śārṅgākhyaṃ dhanuściccheda vaiṣṇavam .. 24..
पुनर्बाणैस्सुतीक्ष्णैश्च जघान मधुसूदनम् ॥ उग्रवीर्यो महावीरो देवानां भयकारकः ॥ २५॥
punarbāṇaissutīkṣṇaiśca jaghāna madhusūdanam .. ugravīryo mahāvīro devānāṃ bhayakārakaḥ .. 25..
स च्छिन्नधन्वा भगवान्केशवो लोकरक्ष कः ॥ जलंधरस्य नाशाय चिक्षेप स्वगदां पराम्॥ २६॥
sa cchinnadhanvā bhagavānkeśavo lokarakṣa kaḥ .. jalaṃdharasya nāśāya cikṣepa svagadāṃ parām.. 26..
सा गदा हरिणा क्षिप्ता ज्वलज्ज्वलनसन्निभा॥ अमोघगतिका शीघ्रं तस्य देहे ललाग ह॥ २७॥
sā gadā hariṇā kṣiptā jvalajjvalanasannibhā.. amoghagatikā śīghraṃ tasya dehe lalāga ha.. 27..
तया हतो महादैत्यो न चचालापि किंचन॥ जलंधरो मदोन्मत्तः पुष्पमालाहतो यथा॥ २८॥
tayā hato mahādaityo na cacālāpi kiṃcana.. jalaṃdharo madonmattaḥ puṣpamālāhato yathā.. 28..
ततो जलंधरः क्रोधी देवत्रासकरोऽक्षिपत् ॥ त्रिशूलमनलाकारं हरये रणदुर्म्मदः॥ २९॥
tato jalaṃdharaḥ krodhī devatrāsakaro'kṣipat .. triśūlamanalākāraṃ haraye raṇadurmmadaḥ.. 29..
अथ विष्णुस्तत्त्रिशूलं चिच्छेद तरसा द्रुतम्॥ नंदकाख्येन खड्गेन स्मृत्वा शिवपदाम्बुजम् ॥ 2.5.17.३०॥
atha viṣṇustattriśūlaṃ ciccheda tarasā drutam.. naṃdakākhyena khaḍgena smṛtvā śivapadāmbujam .. 2.5.17.30..
छिन्ने त्रिशूले दैत्येन्द्र उत्प्लुत्य सहसा द्रुतम् ॥ आगत्य हृदये विष्णुं जघान दृढमुष्टिना॥ ३१॥
chinne triśūle daityendra utplutya sahasā drutam .. āgatya hṛdaye viṣṇuṃ jaghāna dṛḍhamuṣṭinā.. 31..
सोपि विष्णुर्महावीरोऽविगणय्य च तद्व्यथाम॥ जलंधरं च हृदये जघान दृढमुष्टिना॥ ३२॥
sopi viṣṇurmahāvīro'vigaṇayya ca tadvyathāma.. jalaṃdharaṃ ca hṛdaye jaghāna dṛḍhamuṣṭinā.. 32..
ततस्तौ बाहुयुद्धेन युयुधाते महाबलौ॥ बाहुभिर्मुष्टिभिश्चैव जानुभिर्नादयन्महीम्॥ ३३॥
tatastau bāhuyuddhena yuyudhāte mahābalau.. bāhubhirmuṣṭibhiścaiva jānubhirnādayanmahīm.. 33..
एवं हि सुचिरं युद्धं कृत्वा तेनासुरेण वै॥ विस्मितोऽभून्मुनिश्रेष्ठ हृदि ग्लानिमवाप ह ॥ ३४॥
evaṃ hi suciraṃ yuddhaṃ kṛtvā tenāsureṇa vai.. vismito'bhūnmuniśreṣṭha hṛdi glānimavāpa ha .. 34..
अथ प्रसन्नो भगवान्मायी मायाविदां वरः ॥ उवाच दैत्यराजानं मेघगंभीरया गिरा ॥ ३५॥
atha prasanno bhagavānmāyī māyāvidāṃ varaḥ .. uvāca daityarājānaṃ meghagaṃbhīrayā girā .. 35..
विष्णुरुवाच ।।
भोभो दैत्यवरश्रेष्ठ धन्यस्त्वं रणदुर्मदः ॥ महायुधवरैर्यत्त्वं न भीतो हि महाप्रभुः ॥ ३६॥
bhobho daityavaraśreṣṭha dhanyastvaṃ raṇadurmadaḥ .. mahāyudhavarairyattvaṃ na bhīto hi mahāprabhuḥ .. 36..
एभिरेवायुधैरुग्रैर्दैत्या हि बहवो हताः ॥ महाजौ दुर्मदा वीराश्छिन्नदेहा मृतिं गताः ॥ ३७ ॥
ebhirevāyudhairugrairdaityā hi bahavo hatāḥ .. mahājau durmadā vīrāśchinnadehā mṛtiṃ gatāḥ .. 37 ..
युद्धेन ते महादैत्य प्रसन्नोऽस्मि महान्भवान् ॥ न दृष्टस्त्वत्समो वीरस्त्रैलोक्ये सचराचरे ॥ ३८ ॥
yuddhena te mahādaitya prasanno'smi mahānbhavān .. na dṛṣṭastvatsamo vīrastrailokye sacarācare .. 38 ..
वरं वरय दैत्येन्द्र प्रीतोऽस्मि तव विक्रमात् ॥ अदेयमपि ते दद्मि यत्ते मनसि वर्तते ॥ ३९ ॥
varaṃ varaya daityendra prīto'smi tava vikramāt .. adeyamapi te dadmi yatte manasi vartate .. 39 ..
सनत्कुमार उवाच ।।
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य विष्णोर्मायाविनो हरेः ॥ प्रत्युवाच महाबुद्धिर्दैत्यराजो जलंधरः ॥ 2.5.17.४०॥
ityākarṇya vacastasya viṣṇormāyāvino hareḥ .. pratyuvāca mahābuddhirdaityarājo jalaṃdharaḥ .. 2.5.17.40..
जलंधर उवाच ।।
यदि भावुक तुष्टोऽसि वरमे तन्ददस्व मे ॥ मद्भगिन्या मया सार्धं मद्गेहे सगणो वस ॥ ४१ ॥
yadi bhāvuka tuṣṭo'si varame tandadasva me .. madbhaginyā mayā sārdhaṃ madgehe sagaṇo vasa .. 41 ..
सनत्कुमार उवाच ।।
तदाकर्ण्य वचस्तस्य महादैत्यस्य खिन्नधीः॥ तथास्त्विति च देवेशो जगाद भगवान् हरिः ॥ ४२॥
tadākarṇya vacastasya mahādaityasya khinnadhīḥ.. tathāstviti ca deveśo jagāda bhagavān hariḥ .. 42..
उवास स ततो विष्णुस्सर्वदेवगणैस्सह॥ जलंधरं नाम पुरमागत्य रमया सह ॥ ४३ ॥
uvāsa sa tato viṣṇussarvadevagaṇaissaha.. jalaṃdharaṃ nāma puramāgatya ramayā saha .. 43 ..
अथो जलंधरो दैत्यस्स्वभगिन्या च विष्णुना ॥ उवास स्वालयं प्राप्तो हर्षाकुलितमानसः ॥ ४४ ॥
atho jalaṃdharo daityassvabhaginyā ca viṣṇunā .. uvāsa svālayaṃ prāpto harṣākulitamānasaḥ .. 44 ..
जलंधरोऽथ देवानामधिकारेषु दानवान् ॥ स्थापयित्वा सहर्षस्सन्पुनरागान्महीतलम् ॥ ४५॥
jalaṃdharo'tha devānāmadhikāreṣu dānavān .. sthāpayitvā saharṣassanpunarāgānmahītalam .. 45..
देवगंधर्वसिद्धेषु यत्किंचिद्रत्नसंचि तम् ॥ तदात्मवशगं कृत्वाऽतिष्ठत्सागरनंदनः ॥ ४६ ॥
devagaṃdharvasiddheṣu yatkiṃcidratnasaṃci tam .. tadātmavaśagaṃ kṛtvā'tiṣṭhatsāgaranaṃdanaḥ .. 46 ..
पातालभवने दैत्यं निशुंभं सुमहाबलम् ॥ स्थापयित्वा स शेषादीनानय द्भूतलं बली ॥ ४७ ॥
pātālabhavane daityaṃ niśuṃbhaṃ sumahābalam .. sthāpayitvā sa śeṣādīnānaya dbhūtalaṃ balī .. 47 ..
देवगंधर्वसिद्धौघान् सर्पराक्षसमानुषान् ॥ स्वपुरे नागरान्कृत्वा शशास भुवनत्रयम्॥ ४८ ॥
devagaṃdharvasiddhaughān sarparākṣasamānuṣān .. svapure nāgarānkṛtvā śaśāsa bhuvanatrayam.. 48 ..
एवं जलंधरः कृत्वा देवान्स्ववशवर्तिनः ॥ धर्मेण पालयामास प्रजाः पुत्रानिवौरसान् ॥ ४९ ॥
evaṃ jalaṃdharaḥ kṛtvā devānsvavaśavartinaḥ .. dharmeṇa pālayāmāsa prajāḥ putrānivaurasān .. 49 ..
न कश्चिद्व्याधितो नैव दुःखितो न कृशस्तथा॥ न दीनो दृश्यते तस्मिन्धर्माद्राज्यं प्रशासति ॥ 2.5.17.५० ॥
na kaścidvyādhito naiva duḥkhito na kṛśastathā.. na dīno dṛśyate tasmindharmādrājyaṃ praśāsati .. 2.5.17.50 ..
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे जलंधरोपाख्याने विष्णुजलंधरयुद्धवर्णनं नाम सप्तदशोऽध्यायः॥ १७॥
iti śrīśivamahāpurāṇe dvitīyāyāṃ rudrasaṃhitāyāṃ pañcame yuddhakhaṇḍe jalaṃdharopākhyāne viṣṇujalaṃdharayuddhavarṇanaṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ.. 17..

Add to Playlist

Practice Later

No Playlist Found

Create a Verse Post


namo namaḥ!

भाषा चुने (Choose Language)

namo namaḥ!

Sign Up to practice more than 60 Vedic Scriptures and 100 of chants, one verse at a time.

Login to track your learning and teaching progress.


Sign In