सनत्कुमार उवाच ।।
स दूतस्तत्र गत्वा च शिववाक्यं जगाद ह ।। सविस्तरं यथार्थं च निश्चयं तस्य तत्त्वतः ।। १ ।।
sa dūtastatra gatvā ca śivavākyaṃ jagāda ha || savistaraṃ yathārthaṃ ca niścayaṃ tasya tattvataḥ || 1 ||
तच्छुत्वा शंखचूडोऽसौ दानवेन्द्रः प्रतापवान् ।। अंगीचकार सुप्रीत्या रणमेव स दानवः ।। २ ।।
tacchutvā śaṃkhacūḍo'sau dānavendraḥ pratāpavān || aṃgīcakāra suprītyā raṇameva sa dānavaḥ || 2 ||
समारुरोह यानं च सहामात्यैश्च सत्वरः।। ।। आदिदेश स्वसैन्यं च युद्धार्थं शंकरेण च ।। ३ ।।
samāruroha yānaṃ ca sahāmātyaiśca satvaraḥ|| || ādideśa svasainyaṃ ca yuddhārthaṃ śaṃkareṇa ca || 3 ||
शिवस्स्वसैन्यं देवांश्च प्रेरयामास सत्वरः ।। स्वयमप्यखिलेशोपि सन्नद्धोभूच्च लीलया ।। ४ ।।
śivassvasainyaṃ devāṃśca prerayāmāsa satvaraḥ || svayamapyakhileśopi sannaddhobhūcca līlayā || 4 ||
युद्धारंभो बभूवाशु नेदुर्वाद्यानि भूरिशः ।। कोलाहलश्च संजातो वीरशब्दस्तथैव च ।। ५ ।।
yuddhāraṃbho babhūvāśu nedurvādyāni bhūriśaḥ || kolāhalaśca saṃjāto vīraśabdastathaiva ca || 5 ||
देवदानवयोर्युद्धं स्परमभून्मुने ।। धर्मतो युयुधे तत्र देवदानवयोर्गणः ।। ६ ।।
devadānavayoryuddhaṃ sparamabhūnmune || dharmato yuyudhe tatra devadānavayorgaṇaḥ || 6 ||
स्वयं महेन्द्रो युयुधे सार्धं च वृषपर्वणा ।। भास्करो युयुधे विप्रचित्तिना सह धर्मतः ।। ७ ।।
svayaṃ mahendro yuyudhe sārdhaṃ ca vṛṣaparvaṇā || bhāskaro yuyudhe vipracittinā saha dharmataḥ || 7 ||
दंभेन सह विष्णुश्च चकार परमं रणम् ।। कालासुरेण कालश्च गोकर्णेन हुताशनः ।। ८ ।।
daṃbhena saha viṣṇuśca cakāra paramaṃ raṇam || kālāsureṇa kālaśca gokarṇena hutāśanaḥ || 8 ||
कुबेरः कालकेयेन विश्वकर्मा मयेन च ।। भयंकरेण मृत्युश्च संहारेण यमस्तथा ।। ९ ।।
kuberaḥ kālakeyena viśvakarmā mayena ca || bhayaṃkareṇa mṛtyuśca saṃhāreṇa yamastathā || 9 ||
कालम्बिकेन वरुणश्चंचलेन समीरणः ।। बुधश्च घटपृष्ठेन रक्ताक्षेण शनैश्चरः ।। 2.5.36.१० ।।
kālambikena varuṇaścaṃcalena samīraṇaḥ || budhaśca ghaṭapṛṣṭhena raktākṣeṇa śanaiścaraḥ || 2.5.36.10 ||
जयन्तो रत्नसारेण वसवो वर्चसां गणैः ।। अश्विनौ दीप्तिमद्भ्यां च धूम्रेण नलकूबरः।। ११।।
jayanto ratnasāreṇa vasavo varcasāṃ gaṇaiḥ || aśvinau dīptimadbhyāṃ ca dhūmreṇa nalakūbaraḥ|| 11||
धुरंधरेण धर्मश्च गणकाक्षेण मंगलः ।। शोभाकरेण वैश्वानः पिपिटेन च मन्मथः।। १२।।
dhuraṃdhareṇa dharmaśca gaṇakākṣeṇa maṃgalaḥ || śobhākareṇa vaiśvānaḥ pipiṭena ca manmathaḥ|| 12||
गोकामुखेन चूर्णेन खड्गनाम्नाऽसुरेण च ।। धूम्रेण संहलेनापि विश्वेन च प्रतापिना ।। १३।।
gokāmukhena cūrṇena khaḍganāmnā'sureṇa ca || dhūmreṇa saṃhalenāpi viśvena ca pratāpinā || 13||
पलाशेन द्वादशाऽर्का युयुधुर्धर्मतः परे ।। असुरैरमरास्सार्द्धं शिवसाहाय्यशालिनः ।। १४ ।।
palāśena dvādaśā'rkā yuyudhurdharmataḥ pare || asurairamarāssārddhaṃ śivasāhāyyaśālinaḥ || 14 ||
एकादश महारुद्राश्चैकादशभयंकरैः।। असुरैर्युयुधुर्वीरैर्मैहाबलपराक्रमैः ।। १५।।
ekādaśa mahārudrāścaikādaśabhayaṃkaraiḥ|| asurairyuyudhurvīrairmaihābalaparākramaiḥ || 15||
महामणिश्च युयुधे चोग्रचंडादिभिस्सह ।। राहुणा सह चन्द्रश्च जीवः शुक्रेण धर्मतः ।। १६ ।।
mahāmaṇiśca yuyudhe cogracaṃḍādibhissaha || rāhuṇā saha candraśca jīvaḥ śukreṇa dharmataḥ || 16 ||
नन्दीश्वरादयस्सर्वे दानवप्रवरैस्सह ।। युयुधुश्च महायुद्धे नोक्ता विस्तरतः पृथक् ।। १७ ।।
nandīśvarādayassarve dānavapravaraissaha || yuyudhuśca mahāyuddhe noktā vistarataḥ pṛthak || 17 ||
वटमूले तदा शंभुस्तस्थौ काल्याः सुतेन च ।। सर्वे च युयुधुस्सैन्यसमूहास्सततं मुने ।। १८।।
vaṭamūle tadā śaṃbhustasthau kālyāḥ sutena ca || sarve ca yuyudhussainyasamūhāssatataṃ mune || 18||
रत्नसिंहासने रम्ये कोटिदानवसंयुतः ।। उवास शंखचूडश्च रत्नभूषणभूषितः ।। १९ ।।
ratnasiṃhāsane ramye koṭidānavasaṃyutaḥ || uvāsa śaṃkhacūḍaśca ratnabhūṣaṇabhūṣitaḥ || 19 ||
महायुद्धो बभूवाथ देवासुरविमर्दनः ।। नानायुधानि दिव्यानि चलंतिस्म महामृधे ।। 2.5.36.२० ।।
mahāyuddho babhūvātha devāsuravimardanaḥ || nānāyudhāni divyāni calaṃtisma mahāmṛdhe || 2.5.36.20 ||
गदर्ष्टिपट्टिशाश्चक्रभुशुंडिप्रासमुद्गराः ।। निस्त्रिंशभल्लपरिघाः शक्त्युन्मुखपरश्वधाः ।। २१ ।।
gadarṣṭipaṭṭiśāścakrabhuśuṃḍiprāsamudgarāḥ || nistriṃśabhallaparighāḥ śaktyunmukhaparaśvadhāḥ || 21 ||
शरतोमरखड्गाश्च शतघ्न्यश्च सहस्रशः ।। भिंदिपालादयश्चान्ये वीरहस्तेषु शोभिताः ।। २२ ।।
śaratomarakhaḍgāśca śataghnyaśca sahasraśaḥ || bhiṃdipālādayaścānye vīrahasteṣu śobhitāḥ || 22 ||
शिरांसि चिच्छिदुश्चैभिर्वीरास्तत्र महो त्सवाः ।। वीराणामुभयोश्चैव सैन्ययोर्गर्जतो रणे ।। २३ ।।
śirāṃsi cicchiduścaibhirvīrāstatra maho tsavāḥ || vīrāṇāmubhayoścaiva sainyayorgarjato raṇe || 23 ||
गजास्तुरंगा बहवः स्यन्दनाश्च पदातयः ।। सारोहवाहा विविधास्तत्रासन् सुविखंडिताः ।। २४ ।।
gajāsturaṃgā bahavaḥ syandanāśca padātayaḥ || sārohavāhā vividhāstatrāsan suvikhaṃḍitāḥ || 24 ||
निकृत्तबाहूरुकरकटिकर्णयुगांघ्रयः ।। संछिन्नध्वजबाणासितनुत्र वरभूषणाः ।। २५।।
nikṛttabāhūrukarakaṭikarṇayugāṃghrayaḥ || saṃchinnadhvajabāṇāsitanutra varabhūṣaṇāḥ || 25||
समुद्धतकिरीटैश्च शिरोभिस्सह कुंडलैः ।। संरंभनष्टैरास्तीर्णा बभौ भूः करभोरुभिः ।। २६ ।।
samuddhatakirīṭaiśca śirobhissaha kuṃḍalaiḥ || saṃraṃbhanaṣṭairāstīrṇā babhau bhūḥ karabhorubhiḥ || 26 ||
महाभुजैस्साभरणैस्संछिन्नैस्सायुधैस्तथा ।। अंगैरन्यैश्च सहसा पटलैर्वा ससारघैः ।। २७ ।।
mahābhujaissābharaṇaissaṃchinnaissāyudhaistathā || aṃgairanyaiśca sahasā paṭalairvā sasāraghaiḥ || 27 ||
मृधे भटाः प्रधावंतः कबंधान् स्वशिरोक्षिभिः ।। पश्यंतस्तत्र चोत्पेतुरुद्यतायुधसद्भुजैः ।। २८।।
mṛdhe bhaṭāḥ pradhāvaṃtaḥ kabaṃdhān svaśirokṣibhiḥ || paśyaṃtastatra cotpeturudyatāyudhasadbhujaiḥ || 28||
वल्गंतोऽतितरां वीरा युयुधुश्च परस्परम् ।। शस्त्रास्त्रैर्विविधैस्तत्र महाबलपराक्रमाः ।। २९ ।।
valgaṃto'titarāṃ vīrā yuyudhuśca parasparam || śastrāstrairvividhaistatra mahābalaparākramāḥ || 29 ||
केचित्स्वर्णमुखैर्बाणैर्विनिहत्य भटान्मृधे ।। व्यनदन् वीरसन्नादं सतोया इव तोयदाः ।। 2.5.36.३० ।।
kecitsvarṇamukhairbāṇairvinihatya bhaṭānmṛdhe || vyanadan vīrasannādaṃ satoyā iva toyadāḥ || 2.5.36.30 ||
सर्वतश्शरकूटेन वीरस्सरथसारथिम् ।। वीरं संछादयामास प्रावृट्सूर्यमिवांबुदः ।। ३१ ।।
sarvataśśarakūṭena vīrassarathasārathim || vīraṃ saṃchādayāmāsa prāvṛṭsūryamivāṃbudaḥ || 31 ||
अन्योन्यमभिसंसृत्य युयुधुर्द्वन्द्वयोधिनः ।। आह्वयंतो विशंतोऽग्रे क्षिपंतो मर्मभिर्मिथः ।। ३२ ।।
anyonyamabhisaṃsṛtya yuyudhurdvandvayodhinaḥ || āhvayaṃto viśaṃto'gre kṣipaṃto marmabhirmithaḥ || 32 ||
सर्वतो वीरसंघाश्च नानाबाहुध्वजायुधाः ।। व्यदृश्यंत महासंख्ये कुर्वंतः सिंहसंरवम् ।। ३३ ।।
sarvato vīrasaṃghāśca nānābāhudhvajāyudhāḥ || vyadṛśyaṃta mahāsaṃkhye kurvaṃtaḥ siṃhasaṃravam || 33 ||
महारवान्स्वशंखांश्च विदध्मुर्वै पृथक् पृथक्।। वल्गनं चक्रिरे तत्र महावीराः प्रहर्षिताः ।। ३४।।
mahāravānsvaśaṃkhāṃśca vidadhmurvai pṛthak pṛthak|| valganaṃ cakrire tatra mahāvīrāḥ praharṣitāḥ || 34||
एवं चिरतरं कालं देवदानवयोर्महत् ।। बभूव युद्धं विकटं करालं वीरहर्षदम् ।। ३५।।
evaṃ cirataraṃ kālaṃ devadānavayormahat || babhūva yuddhaṃ vikaṭaṃ karālaṃ vīraharṣadam || 35||
महाप्रभोश्च लीलेयं शंकरस्य परात्मनः।। यया समीहितं सर्वं सदेवासुरमानुषम्।। ३६।। ।।
mahāprabhośca līleyaṃ śaṃkarasya parātmanaḥ|| yayā samīhitaṃ sarvaṃ sadevāsuramānuṣam|| 36|| ||
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखंडे शंखचूडवधे परस्परयुद्धवर्णनं नाम षट्त्रिंशोऽध्यायः ।। ३६।।
iti śrīśivamahāpurāṇe dvitīyāyāṃ rudrasaṃhitāyāṃ pañcame yuddhakhaṃḍe śaṃkhacūḍavadhe parasparayuddhavarṇanaṃ nāma ṣaṭtriṃśo'dhyāyaḥ || 36||
ॐ श्री परमात्मने नमः