सनत्कुमार उवाच ।।
सा च गत्वा हि संग्रामं सिंहनादं चकार ह ।। देव्याश्च तेन नादेन मूर्च्छामापुश्च दानवाः ।। १ ।।
sā ca gatvā hi saṃgrāmaṃ siṃhanādaṃ cakāra ha || devyāśca tena nādena mūrcchāmāpuśca dānavāḥ || 1 ||
अट्टाट्टहासमशिवं चकार च पुनः पुनः ।। तदा पपौ च माध्वीकं ननर्त रणमूर्द्धनि ।। २ ।।
aṭṭāṭṭahāsamaśivaṃ cakāra ca punaḥ punaḥ || tadā papau ca mādhvīkaṃ nanarta raṇamūrddhani || 2 ||
उग्रदंष्ट्रा चोग्रदंडा कोटवी च पपौ मधु ।। अन्याश्च देव्यस्तत्राजौ ननृतुर्मधु संपपुः ।। ३।।
ugradaṃṣṭrā cogradaṃḍā koṭavī ca papau madhu || anyāśca devyastatrājau nanṛturmadhu saṃpapuḥ || 3||
महान् कोलाहलो जातो गणदेवदले तदा।। जहृषुर्बहुगर्जंतस्सर्वे सुरगणादयः ।। ४ ।।
mahān kolāhalo jāto gaṇadevadale tadā|| jahṛṣurbahugarjaṃtassarve suragaṇādayaḥ || 4 ||
दृष्ट्वा कालीं शंखचूडश्शीघ्रमाजौ समाययौ ।। दानवाश्च भयं प्राप्ता राजा तेभ्योऽभयं ददौ ।। ५।।
dṛṣṭvā kālīṃ śaṃkhacūḍaśśīghramājau samāyayau || dānavāśca bhayaṃ prāptā rājā tebhyo'bhayaṃ dadau || 5||
काली चिक्षेप वह्निं च प्रलयाग्निशिखोपमम्।। राजा जघान तं शीघ्रं वैष्णवांकितलीलया ।। ६ ।।
kālī cikṣepa vahniṃ ca pralayāgniśikhopamam|| rājā jaghāna taṃ śīghraṃ vaiṣṇavāṃkitalīlayā || 6 ||
नारायणास्त्रं सा देवी चिक्षेप तदुपर्यरम् ।। वृद्धिं जगाम तच्छस्त्रं दृष्ट्वा वामं च दानवम् ।। ७।।
nārāyaṇāstraṃ sā devī cikṣepa taduparyaram || vṛddhiṃ jagāma tacchastraṃ dṛṣṭvā vāmaṃ ca dānavam || 7||
तं दृष्ट्वा शंखचूडश्च प्रलयाग्निशिखोपमम्।। पपात दंडवद्भूमौ प्रणनाम पुनःपुनः।। ८।।
taṃ dṛṣṭvā śaṃkhacūḍaśca pralayāgniśikhopamam|| papāta daṃḍavadbhūmau praṇanāma punaḥpunaḥ|| 8||
निवृत्तिं प्राप तच्छ्स्त्रं दृष्ट्वा नम्रं च दानवम् ।। ब्रह्मास्त्रमथ सा देवी चिक्षेप मंत्रपूर्वकम् ।। ९ ।।
nivṛttiṃ prāpa tacchstraṃ dṛṣṭvā namraṃ ca dānavam || brahmāstramatha sā devī cikṣepa maṃtrapūrvakam || 9 ||
तं दृष्ट्वा प्रज्ज्वलंतं च प्रणम्य भुवि संस्थितः ।। ब्रह्मास्त्रेण दानवेन्द्रो विनिवारं चकार ह ।। 2.5.38.१० ।।
taṃ dṛṣṭvā prajjvalaṃtaṃ ca praṇamya bhuvi saṃsthitaḥ || brahmāstreṇa dānavendro vinivāraṃ cakāra ha || 2.5.38.10 ||
अथ क्रुद्धो दानवेन्द्रो धनुराकृष्य रंहसा ।। चिक्षेप दिव्यान्यस्त्राणि देव्यै वै मंत्रपूर्वकम् ।। ११ ।।
atha kruddho dānavendro dhanurākṛṣya raṃhasā || cikṣepa divyānyastrāṇi devyai vai maṃtrapūrvakam || 11 ||
आहारं समरे चक्रे प्रसार्य मुखमायतम् ।। जगर्ज साट्टहासं च दानवा भयमाययुः ।। १२ ।।
āhāraṃ samare cakre prasārya mukhamāyatam || jagarja sāṭṭahāsaṃ ca dānavā bhayamāyayuḥ || 12 ||
काल्यै चिक्षेप शक्तिं स शतयोजनमायताम् ।। देवी दिव्यास्त्रजालेन शतखंडं चकार सा ।। १३ ।।
kālyai cikṣepa śaktiṃ sa śatayojanamāyatām || devī divyāstrajālena śatakhaṃḍaṃ cakāra sā || 13 ||
स च वैष्णवमस्त्रं च चिक्षेप चंडिकोपरि ।। माहेश्वरेण काली च विनिवारं चकार सा ।। १४।।
sa ca vaiṣṇavamastraṃ ca cikṣepa caṃḍikopari || māheśvareṇa kālī ca vinivāraṃ cakāra sā || 14||
एवं चिरतरं युद्धमन्योन्यं संबभूव ह।। प्रेक्षका अभवन्सर्वे देवाश्च दानवा अपि।। १५।।
evaṃ cirataraṃ yuddhamanyonyaṃ saṃbabhūva ha|| prekṣakā abhavansarve devāśca dānavā api|| 15||
अथ कुद्धा महादेवी काली कालसमा रणे।। जग्राह मन्त्रपूतं च शरं पाशुपतं रुषा ।। १६।।
atha kuddhā mahādevī kālī kālasamā raṇe|| jagrāha mantrapūtaṃ ca śaraṃ pāśupataṃ ruṣā || 16||
क्षेपात्पूर्वं तन्निषेद्धुं वाग्बभूवाशरीरिणी।। न क्षिपास्त्रमिदं देवि शंखचूडाय वै रुषा।। १७।।
kṣepātpūrvaṃ tanniṣeddhuṃ vāgbabhūvāśarīriṇī|| na kṣipāstramidaṃ devi śaṃkhacūḍāya vai ruṣā|| 17||
मृत्युः पाशुपतान्नास्त्यमोघादपि च चंडिके।। शंखचूडस्य वीरस्योपायमन्यं विचारय।। १८।।
mṛtyuḥ pāśupatānnāstyamoghādapi ca caṃḍike|| śaṃkhacūḍasya vīrasyopāyamanyaṃ vicāraya|| 18||
इत्याकर्ण्य भद्रकाली न चिक्षेप तदस्त्रकम् ।। शतलक्षं दानवानां जघास लीलया क्षुधा ।। १९।।
ityākarṇya bhadrakālī na cikṣepa tadastrakam || śatalakṣaṃ dānavānāṃ jaghāsa līlayā kṣudhā || 19||
अत्तुं जगाम वेगेन शंखचूडं भयंकरी।। दिव्यास्त्रेण च रौद्रेण वारयामास दानवः ।। 2.5.38.२०।।
attuṃ jagāma vegena śaṃkhacūḍaṃ bhayaṃkarī|| divyāstreṇa ca raudreṇa vārayāmāsa dānavaḥ || 2.5.38.20||
अथ क्रुद्धो दानवेन्द्रः खड्गं चिक्षेप सत्वरम् ।। ग्रीष्मसूर्योपमं तीक्ष्णधारमत्यंतभीकरम् ।। २१ ।।
atha kruddho dānavendraḥ khaḍgaṃ cikṣepa satvaram || grīṣmasūryopamaṃ tīkṣṇadhāramatyaṃtabhīkaram || 21 ||
सा काली तं समालोक्यायांतं प्रज्वलितं रुषा ।। प्रसार्य मुखमाहारं चक्रे तस्य च पश्यतः ।। २२।।
sā kālī taṃ samālokyāyāṃtaṃ prajvalitaṃ ruṣā || prasārya mukhamāhāraṃ cakre tasya ca paśyataḥ || 22||
दिव्यान्यस्त्राणि चान्यानि चिच्छेद दानवेश्वरः ।। प्राप्तानि पूर्वतश्चक्रे शतखंडानि तानि च ।। २३।।
divyānyastrāṇi cānyāni ciccheda dānaveśvaraḥ || prāptāni pūrvataścakre śatakhaṃḍāni tāni ca || 23||
पुनरत्तुं महादेवी वेगतस्तं जगाम ह ।। सर्वसिद्धेश्वरः श्रीमानंतर्धानं चकार सः ।। २४।।
punarattuṃ mahādevī vegatastaṃ jagāma ha || sarvasiddheśvaraḥ śrīmānaṃtardhānaṃ cakāra saḥ || 24||
वेगेन मुष्टिना काली तमदृष्ट्वा च दानवम् ।। बभंज च रथं तस्य जघान किल सारथिम् ।। २५।।
vegena muṣṭinā kālī tamadṛṣṭvā ca dānavam || babhaṃja ca rathaṃ tasya jaghāna kila sārathim || 25||
अथागत्य द्रुतं मायी चक्रं चिक्षेप वेगतः ।। भद्रकाल्यै शंखचूडः प्रलयाग्निशिखो पमम् ।। २६।।
athāgatya drutaṃ māyī cakraṃ cikṣepa vegataḥ || bhadrakālyai śaṃkhacūḍaḥ pralayāgniśikho pamam || 26||
सा देवी तं तदा चक्रं वामहस्तेन लीलया ।। जग्राह स्वमुखेनैवाहारं चक्रे रुषा द्रुतम् ।। २७।। ।
sā devī taṃ tadā cakraṃ vāmahastena līlayā || jagrāha svamukhenaivāhāraṃ cakre ruṣā drutam || 27|| |
मुष्ट्या जघान तं देवी महाकोपेन वेगतः ।। बभ्राम दानवेन्द्रोपि क्षणं मूर्च्छामवाप सः ।। २८।।
muṣṭyā jaghāna taṃ devī mahākopena vegataḥ || babhrāma dānavendropi kṣaṇaṃ mūrcchāmavāpa saḥ || 28||
क्षणेन चेतनां प्राप्य स चोत्तस्थौ प्रतापवान्।। न चक्रे बाहु युद्धं च मातृबुद्ध्या तया सह ।। २९।।
kṣaṇena cetanāṃ prāpya sa cottasthau pratāpavān|| na cakre bāhu yuddhaṃ ca mātṛbuddhyā tayā saha || 29||
गृहीत्वा दानवं देवी भ्रामयित्वा पुनःपुनः ।। ऊर्द्ध्वं च प्रापयामास महाकोपेन वेगतः ।। 2.5.38.३०।।
gṛhītvā dānavaṃ devī bhrāmayitvā punaḥpunaḥ || ūrddhvaṃ ca prāpayāmāsa mahākopena vegataḥ || 2.5.38.30||
उत्पपात च वेगेन शंखचूडः प्रतापवान् ।। निपत्य च समुत्तस्था प्रणम्य भद्रकालिकाम् ।। ३१।।
utpapāta ca vegena śaṃkhacūḍaḥ pratāpavān || nipatya ca samuttasthā praṇamya bhadrakālikām || 31||
रत्नेन्द्रसारनिर्माणविमानं सुमनो हरम् ।। आरुरोह स हृष्टात्मा न भ्रान्तोपि महारणे ।। ३२ ।।
ratnendrasāranirmāṇavimānaṃ sumano haram || āruroha sa hṛṣṭātmā na bhrāntopi mahāraṇe || 32 ||
दानवानां हि क्षतजं सा पपौ कालिका क्षुधा ।। एतस्मिन्नंतरे तत्र वाग्वभूवाशरीरिणी ।। ३३ ।।
dānavānāṃ hi kṣatajaṃ sā papau kālikā kṣudhā || etasminnaṃtare tatra vāgvabhūvāśarīriṇī || 33 ||
लक्षं च दानवेन्द्राणामवशिष्टं रणेऽधुना ।। उद्धतं गुञ्जतां सार्द्धं ततस्त्वं भुंक्ष्व चेश्वरि ।। ३४ ।।
lakṣaṃ ca dānavendrāṇāmavaśiṣṭaṃ raṇe'dhunā || uddhataṃ guñjatāṃ sārddhaṃ tatastvaṃ bhuṃkṣva ceśvari || 34 ||
संग्रामे दानवेन्द्रं च हंतुं न कुरु मानसम् ।। अवध्योयं शंखचूडस्तव देवीति निश्चयम् ।। ३५।।
saṃgrāme dānavendraṃ ca haṃtuṃ na kuru mānasam || avadhyoyaṃ śaṃkhacūḍastava devīti niścayam || 35||
तच्छुत्वा वचनं देवी निःसृतं व्योममंडलात्।। दानवानां बहूनां च मांसं च रुधिरं तथा ।। ३६।।
tacchutvā vacanaṃ devī niḥsṛtaṃ vyomamaṃḍalāt|| dānavānāṃ bahūnāṃ ca māṃsaṃ ca rudhiraṃ tathā || 36||
भुक्त्वा पीत्वा भद्रकाली शंकरांतिकमाययौ ।। उवाच रणवृत्तांतं पौर्वापर्येण सक्रमम् ।। ३७।।
bhuktvā pītvā bhadrakālī śaṃkarāṃtikamāyayau || uvāca raṇavṛttāṃtaṃ paurvāparyeṇa sakramam || 37||
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वि० रुद्रसं०पं०युद्धखंडे शंखचूडवधे कालीयुद्धवर्णनं नामाष्टत्रिंशोऽध्यायः ।। ३८।।
iti śrīśivamahāpurāṇe dvi0 rudrasaṃ0paṃ0yuddhakhaṃḍe śaṃkhacūḍavadhe kālīyuddhavarṇanaṃ nāmāṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
ॐ श्री परमात्मने नमः