व्यास उवाच ।।
तस्मिन् दैत्याधिपे पौरे सभ्रातरि विमोहिते ।। सनत्कुमार किं वासीत्तदाचक्ष्वाखिलं विभो ।। १ ।।
tasmin daityādhipe paure sabhrātari vimohite || sanatkumāra kiṃ vāsīttadācakṣvākhilaṃ vibho || 1 ||
।। सनत्कुमार उवाच ।।
त्रिपुरे च तथाभूते दैत्ये त्यक्तशिवार्चने ।। स्त्रीधर्मे निखिले नष्टे दुराचारे व्यवस्थिते ।। २ ।।
tripure ca tathābhūte daitye tyaktaśivārcane || strīdharme nikhile naṣṭe durācāre vyavasthite || 2 ||
कृतार्थ इव लक्ष्मीशो देवैस्सार्द्धमुमापतिम् ।। निवेदितुं तच्चरित्रं कैलासमगमद्धरिः ।। ३ ।।
kṛtārtha iva lakṣmīśo devaissārddhamumāpatim || nivedituṃ taccaritraṃ kailāsamagamaddhariḥ || 3 ||
तस्योपकंठं स्थित्वाऽसौ देवैस्सह रमापतिः ।। ततो भूरि स च ब्रह्मा परमेण समाधिना ।। ४ ।।
tasyopakaṃṭhaṃ sthitvā'sau devaissaha ramāpatiḥ || tato bhūri sa ca brahmā parameṇa samādhinā || 4 ||
मनसा प्राप्य सर्वज्ञं ब्रह्मणा स हरिस्तदा ।। तुष्टाव वाग्भिरिष्ट्वाभिश्शंकरं पुरुषोत्तमः ।। ५ ।।
manasā prāpya sarvajñaṃ brahmaṇā sa haristadā || tuṣṭāva vāgbhiriṣṭvābhiśśaṃkaraṃ puruṣottamaḥ || 5 ||
।। विष्णुरुवाच।।
महेश्वराय देवाय नमस्ते परमात्मने ।। नारायणाय रुद्राय ब्रह्मणे ब्रह्मरूपिणे ।। ६ ।।
maheśvarāya devāya namaste paramātmane || nārāyaṇāya rudrāya brahmaṇe brahmarūpiṇe || 6 ||
एवं कृत्वा महादेवं दंडवत्प्रणिपत्य ह ।। जजाप रुद्रमंत्रं च दक्षिणामूर्तिसंभवम्।। ७ ।।
evaṃ kṛtvā mahādevaṃ daṃḍavatpraṇipatya ha || jajāpa rudramaṃtraṃ ca dakṣiṇāmūrtisaṃbhavam|| 7 ||
जले स्थित्वा सार्द्धकोटिप्रमितं तन्मनाः प्रभुः।। संस्मरन् मनसा शंभुं स्वप्रभुं परमेश्वरम् ।। ८ ।।
jale sthitvā sārddhakoṭipramitaṃ tanmanāḥ prabhuḥ|| saṃsmaran manasā śaṃbhuṃ svaprabhuṃ parameśvaram || 8 ||
तावद्देवास्तदा सर्वे तन्मनस्का महेश्वरम् ।। ९।।
tāvaddevāstadā sarve tanmanaskā maheśvaram || 9||
देवा ऊचुः ।।
नमस्सर्वात्मने तुभ्यं शंकरायार्तिहारिणे ।। रुद्राय नीलकंठाय चिद्रूपाय प्रचेतसे ।। 2.5.6.१० ।।
namassarvātmane tubhyaṃ śaṃkarāyārtihāriṇe || rudrāya nīlakaṃṭhāya cidrūpāya pracetase || 2.5.6.10 ||
गतिर्नस्सर्वदा त्वं हि सर्वापद्विनिवारकः ।। त्वमेव सर्वदात्माभिर्वंद्यो देवारिसूदन ।। ११ ।।
gatirnassarvadā tvaṃ hi sarvāpadvinivārakaḥ || tvameva sarvadātmābhirvaṃdyo devārisūdana || 11 ||
त्वमादिस्त्वमनादिश्च स्वानंदश्चाक्षयः प्रभुः ।। प्रकृतेः पुरुषस्यापि साक्षात्स्रष्टा जगत्प्रभुः ।। १२।।
tvamādistvamanādiśca svānaṃdaścākṣayaḥ prabhuḥ || prakṛteḥ puruṣasyāpi sākṣātsraṣṭā jagatprabhuḥ || 12||
त्वमेव जगतां कर्ता भर्ता हर्ता त्वमेव हि।। ब्रह्मा विष्णुर्हरो भूत्वा रजस्सत्त्वतमोगुणैः।। १३।।
tvameva jagatāṃ kartā bhartā hartā tvameva hi|| brahmā viṣṇurharo bhūtvā rajassattvatamoguṇaiḥ|| 13||
तारकोसि जगत्यस्मिन्सर्वेषामधिपोऽव्ययः।। वरदो वाङ्मयो वाच्यो वाच्यवाचकवर्जितः।। १४।।
tārakosi jagatyasminsarveṣāmadhipo'vyayaḥ|| varado vāṅmayo vācyo vācyavācakavarjitaḥ|| 14||
याच्यो मुक्त्यर्थमीशानो योगिभिर्योगवित्तमैः।। हृत्पुंडरीकविवरे योगिनां त्वं हि संस्थितः ।। १५।।
yācyo muktyarthamīśāno yogibhiryogavittamaiḥ|| hṛtpuṃḍarīkavivare yogināṃ tvaṃ hi saṃsthitaḥ || 15||
वदंति वेदास्त्वां संतः परब्रह्मस्वरूपिणम् ।। भवंतं तत्त्वमित्यद्य तेजोराशिं परात्परम्।। १६।।
vadaṃti vedāstvāṃ saṃtaḥ parabrahmasvarūpiṇam || bhavaṃtaṃ tattvamityadya tejorāśiṃ parātparam|| 16||
परमात्मानमित्याहुररस्मिन् जगति यद्विभो।। त्वमेव शर्व सर्वात्मन् त्रिलोकाधिपते भव।। १७।।
paramātmānamityāhurarasmin jagati yadvibho|| tvameva śarva sarvātman trilokādhipate bhava|| 17||
दृष्टं श्रुतं स्तुतं सर्वं ज्ञायमानं जगद्गुरो।। अणोरल्पतरं प्राहुर्महतोपि महत्तरम् ।। १८।।
dṛṣṭaṃ śrutaṃ stutaṃ sarvaṃ jñāyamānaṃ jagadguro|| aṇoralpataraṃ prāhurmahatopi mahattaram || 18||
सर्वतः पाणिपादांतं सर्वतोक्षिशिरोमुखम् ।। सर्वतश्श्रवणघ्राणं त्वां नमामि च सर्वतः ।१९।।
sarvataḥ pāṇipādāṃtaṃ sarvatokṣiśiromukham || sarvataśśravaṇaghrāṇaṃ tvāṃ namāmi ca sarvataḥ |19||
सर्वज्ञं सर्वतो व्यापिन् सर्वेश्वरमनावृतम्।। विश्वरूपं विरूपाक्षं त्वां नमामि च सर्वतः।। 2.5.6.२०।।
sarvajñaṃ sarvato vyāpin sarveśvaramanāvṛtam|| viśvarūpaṃ virūpākṣaṃ tvāṃ namāmi ca sarvataḥ|| 2.5.6.20||
सर्वेश्वरं भवाध्यक्षं सत्यं शिवमनुत्तमम्।। कोटि भास्करसंकाशं त्वां नमामि च सर्वतः।। २१।।
sarveśvaraṃ bhavādhyakṣaṃ satyaṃ śivamanuttamam|| koṭi bhāskarasaṃkāśaṃ tvāṃ namāmi ca sarvataḥ|| 21||
विश्वदेवमनाद्यंतं षट्त्रिंशत्कमनीश्वरम्।। प्रवर्तकं च सर्वेषां त्वां नमामि च सर्वतः।। २२।।
viśvadevamanādyaṃtaṃ ṣaṭtriṃśatkamanīśvaram|| pravartakaṃ ca sarveṣāṃ tvāṃ namāmi ca sarvataḥ|| 22||
प्रवर्तकं च प्रकृतेस्सर्वस्य प्रपितामहम् ।। सर्वविग्रहमीशं हि त्वां नमामि च सर्वतः ।। २३।।
pravartakaṃ ca prakṛtessarvasya prapitāmaham || sarvavigrahamīśaṃ hi tvāṃ namāmi ca sarvataḥ || 23||
एवं वदंति वरदं सर्वावासं स्वयम्भुवम् ।। श्रुतयः श्रुतिसारज्ञं श्रुतिसारविदश्च ये ।। २४ ।।
evaṃ vadaṃti varadaṃ sarvāvāsaṃ svayambhuvam || śrutayaḥ śrutisārajñaṃ śrutisāravidaśca ye || 24 ||
अदृश्यमस्माभिरनेकभूतं त्वया कृतं यद्भवताथ लोके ।। त्वामेव देवासुरभूसुराश्च अन्ये च वै स्थावरजंगमाश्च ।। २५।।
adṛśyamasmābhiranekabhūtaṃ tvayā kṛtaṃ yadbhavatātha loke || tvāmeva devāsurabhūsurāśca anye ca vai sthāvarajaṃgamāśca || 25||
पाह्यनन्यगतीञ्शंभो सुरान्नो देववल्लभ ।। नष्टप्रायांस्त्रिपुरतो विनिहत्यासुरान्क्षणात् ।। २६।।
pāhyananyagatīñśaṃbho surānno devavallabha || naṣṭaprāyāṃstripurato vinihatyāsurānkṣaṇāt || 26||
मायया मोहितास्तेऽद्य भवतः परमेश्वर ।। विष्णुना प्रोक्तयुक्त्या त उज्झिता धर्मतः प्रभो ।। २७।।
māyayā mohitāste'dya bhavataḥ parameśvara || viṣṇunā proktayuktyā ta ujjhitā dharmataḥ prabho || 27||
संत्यक्तसर्वधर्मांश्च बोद्धागमसमाश्रिताः ।। अस्मद्भाग्यवशाज्जाता दैत्यास्ते भक्तवत्सल ।। २८।।
saṃtyaktasarvadharmāṃśca boddhāgamasamāśritāḥ || asmadbhāgyavaśājjātā daityāste bhaktavatsala || 28||
सदा त्वं कार्यकर्त्ताहि देवानां शरणप्रद ।। वयं ते शरणापन्ना यथेच्छसि तथा कुरु ।। २९ ।।
sadā tvaṃ kāryakarttāhi devānāṃ śaraṇaprada || vayaṃ te śaraṇāpannā yathecchasi tathā kuru || 29 ||
सनत्कुमार उवाच ।।
इति स्तुत्वा महेशानं देवास्तु पुरतः स्थिताः ।। कृतांजलिपुटा दीना आसन् संनतमूर्तयः ।। ।। 2.5.6.३० ।।
iti stutvā maheśānaṃ devāstu purataḥ sthitāḥ || kṛtāṃjalipuṭā dīnā āsan saṃnatamūrtayaḥ || || 2.5.6.30 ||
स्तुतश्चैवं सुरेन्द्राद्यैर्विष्णोर्जाप्येन चेश्वरः ।। अगच्छत्तत्र सर्वेशो वृषमारुह्य हर्षितः ।। ३१ ।।
stutaścaivaṃ surendrādyairviṣṇorjāpyena ceśvaraḥ || agacchattatra sarveśo vṛṣamāruhya harṣitaḥ || 31 ||
विष्णुमालिंग्य नंदिशादवरुह्य प्रसन्नधीः ।। ददर्श सुदृशा तत्र नन्दीदत्तकरोऽखिलान् ।। ३२।।
viṣṇumāliṃgya naṃdiśādavaruhya prasannadhīḥ || dadarśa sudṛśā tatra nandīdattakaro'khilān || 32||
अथ देवान् समालोक्य कृपादृष्ट्या हरिं हरः ।। प्राह गंभीरया वाचा प्रसन्नः पार्वतीपतिः ।। ३३।।
atha devān samālokya kṛpādṛṣṭyā hariṃ haraḥ || prāha gaṃbhīrayā vācā prasannaḥ pārvatīpatiḥ || 33||
शिव उवाच ।। ।।
ज्ञातं मयेदमधुना देवकार्यं सुरेश्वर ।। विष्णोर्मायाबलं चैव नारदस्य च धीमतः ।। ३४।। ।।
jñātaṃ mayedamadhunā devakāryaṃ sureśvara || viṣṇormāyābalaṃ caiva nāradasya ca dhīmataḥ || 34|| ||
तेषामधर्मनिष्ठानां दैत्यानां देवसत्तम ।। पुरत्रयविनाशं च करिष्येऽहं न संशयः ।। ३५।।
teṣāmadharmaniṣṭhānāṃ daityānāṃ devasattama || puratrayavināśaṃ ca kariṣye'haṃ na saṃśayaḥ || 35||
परन्तु ते महादैत्या मद्भक्ता दृढमानसाः ।। अथ वध्या मयैव स्युर्व्याजत्यक्तवृषोत्तमाः ।। ३६।।
parantu te mahādaityā madbhaktā dṛḍhamānasāḥ || atha vadhyā mayaiva syurvyājatyaktavṛṣottamāḥ || 36||
विष्णुर्हन्यात्परो वाथ यत्त्याजितवृषाः कृताः ।। दैत्या मद्भक्तिरहितास्सर्वे त्रिपुरवासिनः ।। ३७ ।।
viṣṇurhanyātparo vātha yattyājitavṛṣāḥ kṛtāḥ || daityā madbhaktirahitāssarve tripuravāsinaḥ || 37 ||
इति शंभोस्तु वचनं श्रुत्वा सर्वे दिवौकसः ।। विमनस्का बभूवुस्ते हरिश्चापि मुनीश्वर ।। ३८ ।।
iti śaṃbhostu vacanaṃ śrutvā sarve divaukasaḥ || vimanaskā babhūvuste hariścāpi munīśvara || 38 ||
देवान् विष्णुमुदासीनान् दृष्ट्वा च भवकृद्विधिः ।। कृतांजलिपुरश्शंभुं ब्रह्मा वचनमब्रवीत् ।। ३९ ।।
devān viṣṇumudāsīnān dṛṣṭvā ca bhavakṛdvidhiḥ || kṛtāṃjalipuraśśaṃbhuṃ brahmā vacanamabravīt || 39 ||
ब्रह्मोवाच ।।
न किंचिद्विद्यते पापं यस्मात्त्वं योगवित्तमः ।। परमेशः परब्रह्म सदा देवर्षिरक्षकः ।। 2.5.6.४० ।।
na kiṃcidvidyate pāpaṃ yasmāttvaṃ yogavittamaḥ || parameśaḥ parabrahma sadā devarṣirakṣakaḥ || 2.5.6.40 ||
तवैव शासनात्ते वै मोहिताः प्रेरको भवान् ।। त्यक्तस्वधर्मत्वत्पूजाः परवध्यास्तथापि न ।। ४१।।
tavaiva śāsanātte vai mohitāḥ prerako bhavān || tyaktasvadharmatvatpūjāḥ paravadhyāstathāpi na || 41||
अतस्त्वया महादेव सुरर्षिप्राणरक्षक ।। साधूनां रक्षणार्थाय हंतव्या म्लेच्छजातयः ।। ४२ ।।
atastvayā mahādeva surarṣiprāṇarakṣaka || sādhūnāṃ rakṣaṇārthāya haṃtavyā mlecchajātayaḥ || 42 ||
राज्ञस्तस्य न तत्पापं विद्यते धर्मतस्तव ।। तस्माद्रक्षेद्द्विजान् साधून्कंटकाद्वै विशोधयेत् ।। ४३।।
rājñastasya na tatpāpaṃ vidyate dharmatastava || tasmādrakṣeddvijān sādhūnkaṃṭakādvai viśodhayet || 43||
एवमिच्छेदिहान्यत्र राजा चेद्राज्यमात्मनः ।। प्रभुत्वं सर्वलोकानां तस्माद्रक्षस्व मा चिरम् ।। ४४।।
evamicchedihānyatra rājā cedrājyamātmanaḥ || prabhutvaṃ sarvalokānāṃ tasmādrakṣasva mā ciram || 44||
मुनीन्द्रेशास्तथा यज्ञा वेदाश्शास्त्रादयोखिलाः।। प्रजास्ते देवदेवेश ह्ययं विष्णुरपि ध्रुवम्।। ४५।।
munīndreśāstathā yajñā vedāśśāstrādayokhilāḥ|| prajāste devadeveśa hyayaṃ viṣṇurapi dhruvam|| 45||
देवता सार्वभौमस्त्वं सम्राट्सर्वेश्वरः प्रभो ।। परिवारस्तवैवैष हर्यादि सकलं जगत् ।। ४६ ।।
devatā sārvabhaumastvaṃ samrāṭsarveśvaraḥ prabho || parivārastavaivaiṣa haryādi sakalaṃ jagat || 46 ||
युवराजो हरिस्तेज ब्रह्माहं ते पुरोहितः ।। राजकार्यकरः शक्रस्त्वदाज्ञापरि पालकः ।। ४७ ।।
yuvarājo haristeja brahmāhaṃ te purohitaḥ || rājakāryakaraḥ śakrastvadājñāpari pālakaḥ || 47 ||
देवा अन्येपि सर्वेश तव शासनयन्त्रिताः ।। स्वस्वकार्यकरा नित्यं सत्यं सत्यं न संशयः ।। ४८ ।।
devā anyepi sarveśa tava śāsanayantritāḥ || svasvakāryakarā nityaṃ satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ || 48 ||
सनत्कुमार उवाच ।।
एतच्छ्रुत्वा वचस्तस्य ब्रह्मणः परमेश्वरः ।। प्रत्युवाच प्रसन्नात्मा शंकरस्सुरपो विधिम् ।। ४९ ।।
etacchrutvā vacastasya brahmaṇaḥ parameśvaraḥ || pratyuvāca prasannātmā śaṃkarassurapo vidhim || 49 ||
शिव उवाच ।।
हे ब्रह्मन् यद्यहं देवराजस्सम्राट् प्रकीर्त्तितः ।। तत्प्रकारो न मे कश्चिद्गृह्णीयां यमिह प्रभुः ।। 2.5.6.५० ।।
he brahman yadyahaṃ devarājassamrāṭ prakīrttitaḥ || tatprakāro na me kaścidgṛhṇīyāṃ yamiha prabhuḥ || 2.5.6.50 ||
रथो नास्ति महादिव्यस्तादृक् सारथिना सह ।। धनुर्बाणादिकं चापि संग्रामे जयकारकम् ।। ५१ ।।
ratho nāsti mahādivyastādṛk sārathinā saha || dhanurbāṇādikaṃ cāpi saṃgrāme jayakārakam || 51 ||
यमास्थाय धनुर्बाणान् गृहीत्वा योज्य व मनः ।। निहनिष्याम्यहं दैत्यान् प्रबलानपि संगरे ।। ५२ ।।
yamāsthāya dhanurbāṇān gṛhītvā yojya va manaḥ || nihaniṣyāmyahaṃ daityān prabalānapi saṃgare || 52 ||
सनत्कुमार उवाच ।।
अद्य सब्रह्मका देवास्सेन्द्रोपेन्द्राः प्रहर्षिताः ।। श्रुत्वा प्रभोस्तदा वाक्यं नत्वा प्रोचुर्महेश्वरम् ।। ५३ ।।
adya sabrahmakā devāssendropendrāḥ praharṣitāḥ || śrutvā prabhostadā vākyaṃ natvā procurmaheśvaram || 53 ||
देवा ऊचुः ।।
वयं भवाम देवेश तत्प्रकारा महेश्वर ।। रथादिका तव स्वा मिन्संनद्धास्संगराय हि ।। ५४।।
vayaṃ bhavāma deveśa tatprakārā maheśvara || rathādikā tava svā minsaṃnaddhāssaṃgarāya hi || 54||
इत्युक्त्वा संहतास्सर्वे शिवेच्छामधिगम्य ह ।। पृथगूचुः प्रसन्नास्ते कृताञ्जलिपुटास्सुराः ।। ५५।।
ityuktvā saṃhatāssarve śivecchāmadhigamya ha || pṛthagūcuḥ prasannāste kṛtāñjalipuṭāssurāḥ || 55||
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां पञ्चमे युद्धखण्डे शिवस्तुतिवर्णनं नाम षष्ठोऽध्यायः ।। ६।।
iti śrīśivamahāpurāṇe dvitīyāyāṃ rudrasaṃhitāyāṃ pañcame yuddhakhaṇḍe śivastutivarṇanaṃ nāma ṣaṣṭho'dhyāyaḥ || 6||
ॐ श्री परमात्मने नमः